Vo vesmíre existujú miliardy galaxií, no tie nie sú až tak náhodne rozosiate po gigantickom priestore, ako by sa nám mohlo zdať. Galaxie sa zoskupujú do niekoľkých rôznych štruktúr, nielen do galaktických kôp, ale aj do dlhých filamentov tvoriacich takzvanú kozmickú sieť.
Ako vysvetľuje inštitút STScI, na počiatku vesmíru začínala kozmická sieť jednoducho, no postupom času sa stávala viac a viac komplikovanejšou, ako gravitácia ťahala objekty bližšie k sebe. Do vzdialených kútov vesmíru sa pozerá niekoľko vesmírnych teleskopov vrátane Webbovho vesmírneho teleskopu, najvýkonnejšieho inštrumentu svojho druhu, aký vo vesmíre máme.
Webb prekonáva očakávania vedcov a rozširuje hranice poznania prakticky už od spustenia jeho vedeckej misie. Nedávno sa mu podarilo objaviť vlákno 10 galaxií, ktoré vznikli približne 830-miliónov rokov po veľkom tresku. Pozorované vlákno má na dĺžku 3-milióny svetelných rokov. Ukotvuje ho takzvaný kvazar, galaxia s mimoriadne jasným jadrom ukrývajúcim aktívnu supermasívnu čiernu dieru. Astronómovia sú presvedčení, že toto vlákno sa postupom času vyvinie v naozaj masívnu kopu galaxií.
„Prekvapilo ma aké dlhé a tenké pozorované vlákno v skutočnosti je. Čakal som že nájdeme niečo, no nie tak dlhú a výrazne tenkú štruktúru,“ vyjadril sa Xiaohui Fan, člen vedeckého tímu, ktorý objavil vlákno galaxií.
Fan ďalej vysvetlil, že toto je najskoršia filamentárna štruktúra, akú sme objavili v spojení so vzdialeným kvazarom. Objav vychádza z projektu ASPIRE, ktorého cieľom je výskum prvých čiernych dier vo vesmíre. Projekt sa zameriava na výskum 25 kvazarov, ktoré vznikli počas prvej miliardy rokov po veľkom tresku v rámci obdobia reionizácie.
Vznik prvých masívnych čiernych dier umožní vedcom získať lepšiu perspektívu na to, ako vznikala kozmická sieť. Dnes ide o spletitú štruktúru galaktických kôp a rôznych vlákien.
Výskum masívnych čiernych dier
Projektu ASPIRE sa síce podarilo objaviť prvé vlákna kozmickej siete, no ako sme už spomenuli, výskum sa pôvodne zameriaval na štúdiu masívnych čiernych dier. Vedcom sa podarilo dokázať, že menej ako miliardu rokov po veľkom tresku už existovali čierne diery, ktoré mali hmotnosť od 600-miliónov do 2-miliárd násobku hmotnosti Slnka. Najväčšou kozmickou záhadou naďalej ostáva to, ako mohli tieto čierne diery narásť do tak impozantných hmotností.
„Vznik tak veľkých supermasívnych čiernych dier musí spĺňať dva predpoklady. Prvým je, že čierna diera musí vychádzať z dostatočne masívneho zárodku. Následne musí pohlcovať neuveriteľné množstvo hmoty, miliónnásobok viac ako maximálny možný pomer za celý jej život,“ tvrdí Feige Wang, člen projektu ASPIRE.
Problémom v kozmológii je to, že najmasívnejšie supermasívne čierne diery majú hmotnosť v desiatkach miliárd násobku hmotnosti Slnka. Aj keby od samotného počiatku vesmíru pohlcovali kvantá hmoty, na takú obrovskú hmotnosť by sa nemali za 13,8-miliárd rokov šancu dostať.
