Búrky na Zemi sú väčšinou do pár hodín preč, aspoň u nás na Slovensku. V tropických krajinách môžu byť tieto vrtochy počasia o niečo ničivejšie, no v porovnaní so Saturnom sú ničím. Ako vysvetľujú výskumníci z University of Berkeley, búrky gigantických rozmerov sa na tomto plynnom obrovi objavujú približne 20 až 30 rokov.
Najväčšou a najznámejšou búrkou v Slnečnej sústave je približne 16-tisíc kilometrová „veľká červená škvrna“, ktorá už stovky rokov zdobí atmosféru Jupitera. Ako však dokazuje nový výskum, ani planéta Saturn nezaostáva v produkovaní megabúrok, ktoré majú výrazný vplyv na atmosféru prstencovej planéty.
Výskumníci sa v rámci novej štúdie pozreli pod „povrch“ planéty a všimli si, že v nižších vrstvách atmosféry plynného obra prebiehajú dlhodobé narušenia distribúcie amoniaku. Výskumníci však zatiaľ nemajú jasnú predstavu o tom, čo môže tieto búrky spôsobovať.
„Považujeme za dôležité pochopiť mechanizmy jedných z najväčších búrok v Slnečnej sústave. Ak zistíme prečo vznikajú, potom dokážeme dostať teóriu hurikánov do širšieho kozmického kontextu. V praxi tak dokážeme posunúť hranice pozemskej meteorológie o niečo ďalej,“ tvrdí vedúci štúdie, Cheng Li.
Storočná búrka
Ďalšou autorkou je Imke de Pater, ktorá sa venuje výskumu plynných obrov už viac ako 40 rokov. Jej cieľom je pochopiť kompozíciu plynných planét a nájsť, čo ich odlišuje od tých normálnych. V rámci novej štúdie sa pozrela na Saturn v rádiovom spektre, ktoré umožnilo vedcom nahliadnuť pod viditeľné vrstvy oblakov.
Chemické reakcie a rozličné ďalšie dynamické procesy majú potenciál zmeniť kompozíciu atmosféry planéty. Aby mohli vedci získať lepší obraz o skutočnej kompozícii, musia nahliadnuť do hlbších vrstiev atmosféry Saturnu.
„Rádiové pozorovania nám pomáhajú charakterizovať dynamické, fyzikálne a chemické procesy vrátane transportu tepla, formácie oblakov a konvekcie v atmosfére plynných obrov,“ dodáva de Pater.
Megastorms on Saturn are bigger than the entire Earth–and they can last for centuries. Using cloud-penetrating radio imaging, scientists have uncovered the deep roots of these enormous weather systems. https://t.co/clF61S4Mfm pic.twitter.com/nlSgB34yp1
— Corey S. Powell (@coreyspowell) August 14, 2023
Výskumníci si všimli, že koncentrácia amoniaku je nižšia v stredných zemepisných šírkach a vyššia v nižších zemepisných šírkach, približne 100 až 200 km pod vrchnou vrstvou atmosféry. Autori štúdie veria, že amoniak sa transportuje z vyšších do nižších vrstiev atmosféry cez proces zrážok a vyparovania. Tieto procesy môžu trvať stovky rokov.
Vedcom sa tiež podarilo odhaliť, že hoci sa Saturn a Jupiter skladajú prevažne z vodíkového plynu, tieto dva plynné obry majú prekvapivo málo spoločného. Jupiter má takzvané troposférické anomálie, ktoré sa viažu na jeho svetlé a tmavé pásy. Zároveň tieto anomálie nevytvárajú búrky ako v prípade Saturnu.
Autori štúdie vysvetľujú, že tieto rozdiely predstavujú veľkú prekážku pri chápaní toho, ako môžu v plynných obroch vznikať búrky obrovských rozmerov. Tieto procesy sa bijú s akceptovanými teóriami, no pochopením týchto procesov získame cenné poznatky o počasí na iných svetoch.
