Dnes sa rozdiely medzi pohlaviami zotierajú, no stále prevláda názor, že v histórii boli úlohy jasne rozdelené medzi mužov a ženy. V čase lovcov-zberačov sa muži venovali lovu, zatiaľ čo ženy sa buď starali o deti, alebo sa venovali zberu rôznych plodov. Autori novej štúdie však dokázali, že naši predkovia boli oveľa progresívnejší, než by sme si mohli myslieť.
Objavuje sa čoraz viac dôkazov, že aj ženy mohli byť v prehistorických spoločenstvách tie, ktoré do rúk zobrali luk a šípy a išli loviť tiež. Archeológovia čoraz častejšie objavujú v hroboch pri ženských ostatkoch nástroje spojené s lovom veľkej zvery. Výskumníci v minulosti tvrdili, že úloha žien v prehistorických spoločnostiach bola jasne daná a väčšinu času sa „nežnejšie pohlavie“ venovalo zberačskej činnosti. V PLOS ONE sa však nedávno objavila štúdia, ktorá naznačila, že až v 79% prípadov to boli ženy, ktoré v spoločenstvách lovcov-zberačov lovili.
Aj ženy vedeli držať luk
Autori štúdie sa v rámci svojej práce zamerali na 63 spoločenstiev lovcov zberačov žijúcich v rôznych kútoch sveta vrátane Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie, Ázii a v oblasti Oceánie. Štúdia dokázala, že v 79% prípadov lovili aj ženy, a to bez ohľadu na to či boli matky alebo nie. Až v 70% prípadov mohli vedci hovoriť o úmyselnom love, teda nie o prípadoch kedy ženy využili príležitosť.
Analýza zároveň odhalila aj to, že ženy aktívne učili lov mladšie generácie. Pri výučbe a pravdepodobne aj samotnom love využívali viac zbraní a rozdielnejších taktík ako muži. Štúdia dokazuje, že v mnohých dávnych a aj dnes žijúcich primitívnych spoločenstvách sú ženy rovnako skúsené lovkyne ako muži. Zároveň práca vedcov mení spôsob akým uvažujeme o úlohe pohlaví v prehistorických spoločenstvách.
Už predchádzajúce štúdie dokázali narušiť zaužívané stereotypy. Nová štúdia prináša ešte viac dôkazov, poukazuje napríklad na lovecké nástroje, ktoré predchádzajúce archeologické výskumy objavili aj v ženských hroboch. Samotná štúdia však neprináša 100% závery. Ako autori štúdie vysvetľujú, potrebujeme viac výskumov, ktoré by sa zameriavali na úlohy mužov a žien v prehistorických spoločnostiach.
Lov našich predkov
Viacero výskumov potvrdilo, že naši predkovia boli naozaj zdatnými lovcami, či už hovoríme o Neandertálcoch alebo moderných ľuďoch, ktorí prišli do Európy o čosi neskôr. Neandertálci sa zameriavali prevažne na veľké zvieratá, napríklad divé kozy, kone, jelene či vyhynuté druhy nosorožca. Hoci aj moderný človek mohol loviť väčšie zvieratá, väčšinou lovil zajace alebo ryby.
Moderný človek taktiež lovil na menšom teritóriu ako Neandertálci. Tí lovili na území 600 km štvorcových, zatiaľ čo územie moderného človeka bolo o polovicu menšie. Vedci veria, že za rozdiely v územiach môže hustota populácie. Moderní ľudia žili v početnejších skupinách ako Neandertálci, čiže Neandertálci mohli cestovať ďalej bez toho, aby narazili na nepriateľskú skupinu. Ako vysvetľujú autori štúdie, nárast populácie znamenal aj úbytok dostupného teritória pre jednotlivé populácie ľudí. Keďže moderný človek nemal až tak veľké územie, už prestal loviť väčšie zvieratá a prešiel na zajace či rybolov.
