V meste Carmona, ktoré sa nachádza v provincii Sevilla, sa podaril úžasný archeologický nález, ktorý nás prenáša späť v čase do starovekého Rímskeho impéria. Skupina výskumníkov vedená profesorom Joséom Rafaelom Ruizom Arrebolom, renomovaným expertom v oblasti organického chemického výskumu na Univerzite v Cordobe, sa pustila do rozboru chemického zloženia parfumu pochádzajúceho z 1. storočia nášho letopočtu. Táto mimoriadna snaha sa stala možnou vďaka objaveniu malej nádoby s masťou v pohrebnej urne v starovekom rímskom osídlení Carmo, dnes známom ako Carmona.
Nádobku sa podarilo nájsť počas výstavby domu na ulici Calle Sevillat v roku 2019, kedy sa podarilo odkryť mauzóleum, ktoré odolalo plynutiu času. V tomto pohrebisku, ktoré sa predpokladá, že slúžilo ako posledný odpočinok pre bohatú rodinu, bolo nájdených niekoľko pohrebných predmetov a osobných vecí. Medzi týmito artefaktmi sa vynorilo šesť urien, v ktorých boli tri ženy a traja muži. V jednej z týchto urien, ktorá patrila žene vo veku medzi 30 a 40 rokmi, sa našiel zachovaný kúsok látkovej tašky. V tejto taške sa nachádzali tri jantárové korálky a malá fľaštička vyrobená z hyalínového kremeňa, v ktorej sa bola masť. Tvar tejto nádoby bol neobyčajný, no najúžasnejším objavom bolo jej dokonalé uzatváranie, ktoré umožnilo zachovanie tuhých zvyškov parfému, ktoré podrobili analýze.
Dokonalé tesnenie
Pre zachovanie parfému aj jeho obsahu zohrala dôležitú úlohu geniálna kombinácia dolomitu, uhľovodíkového materiálu, ako zátky, a bitúmenu, ktorý zabezpečil vzduchotesné uzatvorenie. Na odhalenie tajomstiev tohto starovekého parfému sa výskumný tím rozhodol využiť rôzne inštrumentálne techniky vrátane rentgenovej difrakcie, plynovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie. Podrobnou analýzou sa zistilo, že dolomitová zátka a bitúmenové tesnenie zohrali kľúčovú úlohu pri zachovaní parfému počas stáročí.
Dve hlavné zložky
Zloženie samotného parfému odhalilo dve odlišné zložky. Prvou zložkou bolo spojivo, ktoré pomohlo zachovať aromatické prvky. Analýza naznačuje, že táto látka mohla byť rastlinným olejom, pravdepodobne išlo o olivový olej. Vedci ale doplnili, že druh oleja sa nepodarilo potvrdiť na 100%. Druhou zložkou bola esencia, ktorá súhlasí s opismi známeho rímskeho učenca Plínia staršieho.
Chemické analýzy vykonané na Univerzite v Cordobe priniesli informáciu o vôni, ktorá kedysi napĺňala vzduch v starovekom Ríme. Nečakane sa zistilo, že vôňa obsahovala stopy patchouli, éterického oleja získaného z indického rastlinného druhu Pogostemon cablin. Patchouli sa široko používa v súčasnej parfumérii, ale v časoch Rímskeho impéria ešte nebolo používanie tohto oleja tak bežné. Tento objav prispieva k fascinujúcemu pohľadu na rímsku parfumériu a naznačuje, že tento konkrétny parfum bol veľmi cenný a hodnotný produkt. Pre tých, ktorí nevedia, tak pačuli je aromatická rastlina, ktorej názov pochádza z malajského výrazu „pacul“, čo znamená „hmyz“ – to je kvôli silnému, zemitému a hmyzom odpudzujúcemu zápachu listov tejto rastliny. Pačuli sa pestuje pre svoje aromatické listy, z ktorých sa získava éterický olej.
Táto revolučná štúdia nielen odhaľuje tajomstvá rímskej parfumérie, ale otvára aj nové možnosti pre ďalšie výskumy. Výskumný tím sa teraz zameriava na ďalšie pozoruhodné materiály nachádzajúce sa v mauzóleu v Carmona, ako sú jantar, látky a pigmenty použité v nástenných maľbách. Tieto pokračujúce štúdie sľubujú nové poznatky a objavy do blízkej budúcnosti.
