Ak nemáte vnútorný hlas, máte horšiu verbálnu pamäť, tvrdí štúdia.
Ľudia

Niektorí ľudia nemajú v hlave „vnútorný hlas“: Vedci ukázali, v čom majú väčšie problémy

Drvivá väčšina ľudí vedie nepretržité konverzácie so svojim “vnútorným hlasom”. Nie je to tak dávno, čo sa predpokladalo, že interný monológ je niečo, čo prežíva každý človek. Postupom času ale výskumníci prišli na to, že nie každý človek má svoj vnútorný hlas.  

Ak patríte medzi tých, ktorí vnútorný hlas nemajú, potom aj vy môžete mať problém pri rozmýšľaní. Ako zistili vedci z University of Copenhagen, ľudia bez vnútorného hlasu vynakladajú väčšie úsilie pri rozmýšľaní, pretože si musia neustále prekladať myšlienky na slová.  

V rámci výskumu vedci sledovali ľudí, ktorým chýba vnútorný hlas. Títo ľudia častokrát hovorili, že rozmýšľajú v “obrázkoch” a následne tieto obrazy prekladajú do slov, keď chcú niečo povedať. Iní zas opisujú svoj mozog ako počítač, ktorý nedokáže spracovať myšlienky verbálnym spôsobom. Naopak ľudia s verbálnymi myšlienkami častokrát hovoria o konkrétnych slovách, ktoré majú svoj “zvuk”.  

Zaujímavosťou je, že absencia interného hlasu v hlave človeka sa opisuje ako anendophasia. Nová štúdia je úplne prvou, ktorá preskúmala, ako môže absencia vnútorného hlasu ovplyvniť každodenné fungovanie človeka.  

V rámci štúdie vymysleli radu experimentov, ktoré otestovali schopnosť ľudí zapamätať si hovorené signály. Prvý experiment zahŕňal zapamätanie si správneho poradia slov, ktoré zneli foneticky podobne.  

Experimenty ukázali, že ak nemáte vnútorný hlas, potom máte väčší problém zapamätať si slová. Rovnako to platilo pri teste, v ktorom dva obrázky v sebe ukrývali rým. Autori štúdie vysvetľujú, že pri tejto úlohe je mimoriadne dôležité vedieť si prehrať slová v hlave a tým zistiť, či sa rýmujú.  

Má vnútorný hlas praktickú výhodu?

V nasledujúcich testoch sa museli dobrovoľníci rýchlo prehodiť medzi dvoma odlišnými úlohami. Tu vedci zistili, že neexistoval rozdiel v tom, ako úlohu splnili ľudia s vnútorným hlasom a bez neho. 

“Domnievame sa, že ľudia bez vnútorného hlasu sa naučili používať iné stratégie. Niektorí bez vnútorného hlasu klepli ukazovákom pri vykonávaní jednej úlohy a prostredníkom pri druhej,” tvrdí Johanne Nedergard, jeden z autorov štúdie.  

Štúdia však v závere vysvetľuje, že rozdiely vo verbálnej pamäti medzi ľuďmi s vnútorným hlasom a bez neho nie sú postrehnuteľné v normálnej konverzácii. Otázkou stále ostáva, či má vnútorný hlas človeka nejakú praktickú výhodu.  

“Na túto otázku zatiaľ nevieme odpovedať, pretože sme ešte len začali s výskumom vnútorného hlasu alebo jeho absencie. Domnievame sa ale, že vnútorný hlas človeka môže mať terapeutický účinok,” vysvetľuje Nedergard.  

Pri riešení nejakého vnútorného problému musíme vedieť identifikovať nepriateľské myšlienkové pochody a nejakým spôsobom ich zmeniť. V tomto smere môže konverzácia so svojim vnútorným ja pomôcť, vysvetľujú vedci. Autori štúdie však pokračujú vo výskume a veria, že ďalšie práce ponúknu viac informácií o tom, na čo nám môže vnútorný hlas slúžiť.  

Ďalší článok Predošlý článok

Môže sa vám tiež páčiť