Krabia hmlovina je názov pre pozostatok supernovy, ktorý sa od nás nachádza približne 6,5-tisíc svetelných rokov. Táto plynová difúzna hmlovina má priemer približne 6 svetelných rokov a v jej srdci leží neutrónová hviezda, ktorá sa otáča 30-krát za sekundu.
Po prvýkrát si hmlovinu všimli čínski a arabskí astronómovia v roku 1054, kedy bolo hmlovinu možné vidieť počas denného svetla po dobu 23 dní. Americká NASA nedávno informovala, že na krabiu hmlovinu sa pozrel aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, momentálne najvýkonnejšie vesmírne observatórium aké máme.
Webbov teleskop pomáha vedcom pochopiť podmienky za akých vznikajú supernovy, ich správanie a dohru. V tomto smere je krabia hmlovina ideálnym cieľom pre výskum. Dáta z Webbovho teleskopu síce pomôžu vedcom lepšie pochopiť ako vznikajú a ako fungujú supernovy, no zároveň vedci z NASA prinášajú aj niečo pre nás. Webbov vesmírny teleskop nám ukazuje krabiu hmlovinu v novom svetle a opäť demonštruje krásu vesmíru.
Nové zábery hmloviny získal Webbov teleskop vďaka prístrojom NIRCam a MIRI, ktoré vnímajú vesmír v infračervenom spektre.
“Mimoriadna citlivosť Webbovho teleskopu a rozlíšenie nám dovoľujú presne určiť kompozíciu vyvrhnutého materiálu, obzvlášť pomer železa a niklu. To nám dovoľuje zistiť, aký typ kozmickej explózie hmlovinu vytvoril,“ píše NASA.
Na prvý pohľad sa tvar krabej hmloviny nemení oproti záberom vo viditeľnom spektre, ktoré priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad. Webb však ukazuje klietkovitú štruktúru filamentov, ktoré sú na zábere znázornené oranžovou až červenou farbou. V centrálnom regióne hmloviny si však Webb všimol emisie z prachu, ktoré sú znázornené bielou žltou a zelenou. Toto je prvýkrát, čo sa teleskopu podarilo zachytiť tieto emisie kozmického prachu.
Pulzar v srdci krabej hmloviny
Na novom zábere možno detailnejšie vidieť aj vnútorné procesy hmloviny. Obzvlášť dobre sa Webbovmu teleskopu podarilo zachytiť takzvanú synchrotrónnu radiáciu. Ide o emisie, ktoré vznikajú pohybom nabitých častíc pozdĺž magnetických línií relativistickými rýchlosťami, teda rýchlosťami merajúcimi sa v zlomkoch rýchlosti svetla. Tento typ radiácie môžete na zábere vidieť ako jemný “dym”.
Ako astronómovia vysvetľujú, tento typ emisie spôsobuje neutrónová hviezda v srdci hmloviny. Neutrónové hviezdy sú po čiernych dierach najextrémnejším kozmickým objektom, aký vo vesmíre existuje. Vznikajú po smrti masívnych hviezd a neutrónové objekty sú objekty s mimoriadne vysokou hustotou. Vážia síce “len” do dvoch násobkov Solárnych hmotností, no ich priemer je približne 20 km.
V krabej hmlovine sa nachádza presnejšie pulzar, jeden z typov neutrónovej hviezdy. Pulzary sa vyznačujú prúdmi žiarenia z pólov, ktoré kvôli rýchlej rotácii hviezdy akoby pulzovali, hlavne ak prúd žiarenia smeruje priamo na nás. Pulzary pulzujú s mimoriadnou presnosťou a preto sa často označujú ako kozmické majáky.
