Lekári vedia, že u matky môžu symptómy úzkosti, depresie alebo stresu ovplyvniť vývoj dieťaťa, no je možné, že ho môžu ovplyvniť aj podobné symptómy, ak ich vykazuje otec?
Vo vedeckej publikácii Frontiers in Psychology, sa objavila štúdia, ktorá sledovala túto málo preskúmaný vzťah medzi duševným zdravím otca a vývojom dieťaťa. Výskumníci z Kanady v rámci štúdie sledovali ako symptómy depresie a úzkosti u otca ovplyvnili vývoj dieťaťa počas tehotenstva a či by mali vplyv aj na vývoj dieťaťa po šiestich až ôsmich rokoch.
Štúdia sledovala otcov, ktorí síce vykazovali symptómy depresie a úzkosti, no tie boli výrazne nižšie ako symptómy ľudí s klinicky diagnostikovanou depresiou alebo úzkosťou. Prvé vyhodnocovanie prebiehalo počas tehotenstva a krátko po pôrode. Autori štúdie prostredníctvom dotazníka sledovali duševné zdravie rodičov a iné psychologické faktory. Zameriavali sa aj na detaily ako dosiahnuté vzdelanie, spokojnosť so vzťahom či očakávania od samotného rodičovstva.
Druhé meranie vykonávali v období šiestich až ôsmich rokov dieťaťa, ktoré sa považujú za kritické obdobie vývoja. Dôležité je toto obdobie preto, lebo sa od dieťaťa očakáva častejšie používanie získaných kognitívnych a behaviorálnych schopností.
“Naše zistenia ukazujú, že symptómy úzkosti alebo depresie u otca nevplývajú negatívne na kognitívny vývoj dieťaťa. Výsledky získané v tejto štúdii sú zároveň v rozpore s tým, čo zistili predchádzajúce práce. Presnejšie sa nám podarilo zistiť, že o niečo vyššie úrovne depresívnych symptómov u otcov počas tehotenstva znamenalo menej behaviorálnych problémov s dieťaťom v kritickom veku šiestich až ôsmich rokov,” tvrdí jedna z autorov štúdie, doktorka Sherri Lee Jones.
Ako vplýva duševné zdravie otca na vývoj dieťaťa?
Autori štúdie zistili, že v kognitívno-behaviorálnom vývoji dieťaťa hrajú úlohu obaja rodičia. Zároveň ale poukazujú na to, že k vývoju dieťaťa nemusia prispievať rovnakými spôsobmi. Výskumy dokázali, že symptómy depresie a úzkosti u matiek môžu na behaviorálny vývoj dieťaťa vplývať mnohými spôsobmi. To platí nielen po pôrode, ale aj pri ďalšom vývoji dieťaťa.
Vyššie známky depresie, no stále nie vážne, u otcov sa zas spájali s menším počtom problémov pri behaviorálnom a emočnom vývoji detí v období šiestich až ôsmich rokov. V praxi to znamená, že tieto deti nemali až taký problém sedieť v kľude dlhší čas. Zároveň mali miernejšiu povahu a vedeli dlhšie udržať pozornosť.
“Nie je nám jasné, prečo sme nenašli rovnaký vzorec u matiek a u otcov. Zaráža nás hlavne to, že mierna úzkosť alebo depresia, ktorú si otcovia v dotazníku sami priznali, nevedie k horším výsledkom pri behaviorálnom vývoji dieťaťa,” hovorí Jones.
Autori štúdie teda nevedia vysvetliť asociáciu medzi duševným zdravím otca a jeho dopadu na vývoj dieťaťa. Na plné pochopenie pozorovaného fenoménu treba podľa autorov ďalšie štúdie.
