Výskumníci z RMIT University objavili nový spôsob, ako pozmeniť DNA bakteriálnych buniek. Ide o proces, ktorý sa používa na výrobu veľkého množstva dôležitých liekov, napríklad inzulínu. Nová metóda vedcom dovolila upraviť DNA molekúl oveľa efektívnejšie.
Pri bežnom postupe sa používajú chemikálie alebo vysoké teploty na otvorenie stien baktérií, cez ktoré sa následne vloží do bakteriálnej bunky DNA. Namiesto toho ale môžu výskumníci použiť vysokofrekvenčné rádiové vlny. Ide o jemnejší prístup, ktorý zároveň vedie k tomu, že väčšie množstvo buniek prijme DNA a prežije.
Na otvorenie stien buniek výskumníci použili rádiové vlny na frekvencii 18 gigahertzov. To im umožnilo dočasne otvoriť stenu baktérie E. coli a vložiť nový genetický materiál. Stena bunky sa následne uzatvorila a bunka pokračovala v normálnej funkcií.
“Rádiové frekvencie môžu byť použité na prenášanie hocičoho, od mobilných a satelitných dát až po energiu potrebnú na otvorenie bakteriálnych stien v laboratóriu,” vysvetľujú autori štúdie.
Nový experiment výskumníci zakladali na predchádzajúcich výskumoch. Už tie dokázali, že vysokofrekvenčná elektromagnetická energia môže dočasne urobiť steny bakteriálnych buniek viac priepustné. V rámci novej štúdie vedci dokázali, že prostredníctvom tohto procesu môžeme do baktérie vložiť aj DNA.
Skvelé výsledky
V rámci experimentu vedci vystavili baktérie E. coli 18 GHz rádiovým vlnám na tri minúty. Následne až 91% baktérií prijalo novú DNA. V praxi sa používa metóda tepelného šoku, pri ktorej len 77% baktérií príjme novú DNA a množstvo z nich zomrie po vystavení vysokým teplotám. Okrem toho existuje ešte laserová metóda, pri ktorej len 30% buniek príjme novú DNA.
Autori štúdie tvrdia, že ich nový proces je aj jemný aj mimoriadne efektívny.
“V rámci našej práce sme vytvorili lacnú metódu, ktorá sa ukázala byť nielen jemnejšia pre bunky, no zároveň aj oveľa efektívnejšia. Na bunky nepotrebujeme použiť žiadne drsné chemikálie alebo vysoké teploty,” tvrdí vedúca výskumu, profesorka Elena Ivanova.
V ďalších krokoch výskumníci demonštrovali, že tento proces funguje pri eukaryotických bunkách. Ide o typ bunky, ktoré zdieľame so zvieratami, hubami a rastlinami. V rámci týchto buniek existuje aj bunka PC 12, ktorá sa bežne používa pri neurologických výskumoch.
Autori štúdie tvrdia, že touto metódou sme len načreli z povrchu možných aplikácií liekov. Zároveň by táto metóda mohla drasticky znížiť cenu a zvýšiť dostupnosť mimoriadne dôležitých terapií. Vedci sa budú tejto metóde venovať aj naďalej. V ďalších prácach by chceli skúmať ďalšie užitočné aspekty vysokofrekvenčnej elektromagnetickej energie. Ich práca má potenciál pomôcť miliónom ľudí na celom svete a autori výskumu urobia všetko pre to, aby sa ich práca stala realitou.
