Ak patríte medzi fanúšikov gangsterských filmov, určite ste videli fenomenálnu Zjazvenú tvár, kultový seriál Narcos alebo novú Griseldu. Všetky tieto filmy sa držia jednej centrálnej témy, slnkom zaliatého Miami a kokaínu.
Kokaín je biela kryštalická chemikália a patrí medzi látky, o ktorých už počul takmer každý, práve kvôli tomu, ako bola medializovaná. Účinky tejto návykovej drogy sú mimoriadne intenzívne, no krátkodobé. Kokaín účinkuje najviac 30 až 90 minút. Počas pôsobenia však užívateľ pociťuje silnú eufóriu, pocit vzrušenia, radosti, jasnej mysle a stupňuje sa jeho sebavedomie, sebaistota, schopnosť sústrediť sa a priateľskosť. V niektorých prípadoch dokáže narušiť sebakontrolu a dokonca podnietiť k agresivite.
Výskumníci z University of North Carolina sa vo svojej novej štúdii pozreli na túto známu drogu lepšie a ukazujú nám, čo spôsobuje dlhodobé užívanie kokaínu. Ukázalo sa, že ak človek neprestane túto látku brať, naruší sa komunikácia medzi hlavnými sieťami v mozgu.
Kokaín celkovo ovplyvňuje to, ako medzi sebou komunikujú mimoriadne dôležité mozgové siete. Dlhodobým užívaním látky sa komunikácia medzi sieťami výrazne narúša.
“Narušená komunikácia medzi týmito sieťami môže spôsobiť to, že sa užívateľ nedokáže sústrediť, kontrolovať impulzy alebo nemá motiváciu, ak si drogu nedá. To všetko môže ovplyvniť reakciu človeka na každodenné problémy. Zároveň to človeku sťažuje zbavenie sa závislosti na kokaíne,” tvrdí vedúci štúdie, Li-Ming Hsu.
Mozog bez kokaínu
Hsu vysvetľuje, že ľudský mozog funguje ako orchester. Každý región má svoju úlohu a práve súhra mozgových regiónov vytvára kompletné dielo. Človek potrebuje, aby jednotlivé mozgové regióny medzi sebou komunikovali správne, ak chce úspešne zvládnuť nejakú úlohu. Jeden mozgový región má napríklad na starosti uvažovanie, zatiaľ čo iný môže kontrolovať našu pozornosť a ďalší zas riadi naše rozhodovanie a schopnosť riešiť problémy.
V rámci štúdie sa ukázalo, že ak človek užíva kokaín dlhodobo, zmení sa spôsob, ako komunikujú jednotlivé mozgové regióny nielen medzi sebou, ale aj v rámci seba. Výskumníci vytvorili aj experiment, v ktorom použili laboratórne potkany. Tým dovolili “šnupnúť si” kokaínu a popri tom monitorovali ich mozgovú aktivitu. Týmto chceli skúmať, ako vývoj závislosti na kokaíne vzniká a ako sa popri ňom mení aktivita mozgu nielen počas užívania, ale hlavne po vysadení drogy.
Potkany išli za kokaínom samé. Počas 10 dní nasledovaných obdobím abstinencie výskumníci pozorovali naozaj výrazné zmeny v tom, ako ich mozog fungoval. Výskumníci si všimli aj to, že počas 10 dní potkany požili čoraz väčšie množstvo kokaínu. Nová štúdia by mohla vedcom poskytnúť viac informácií o tom, ako by mohli potenciálnu závislosť na kokaíne liečiť. Pozorované zmeny môžu byť zároveň vhodným indikátorom závislosti na kokaíne.
