Ak ste niekedy vyskúšali nespať a byť hore až do rána, možno ste aj vy pocítili niečo zvláštne. Hoci ste počas celého dňa pociťovali fyzické vyčerpanie, cítili ste sa zvláštne spokojní až šťastní.
Výskumníci si už dlhšie všímali tento neobvyklý fenomén, no vedcom z Northwestern University sa v rámci novej štúdie ako prvým podarilo odhaliť, čo presne spôsobuje tento “oťapený, no spokojný” efekt. V rámci štúdie vytvorili experiment, ktorého podstatou bolo vyvolať u myší jemnú spánkovú depriváciu a následne pozorovali, čo sa v ich mozgu odohrávalo.
Autori štúdie pozorovali vyššie vyplavovanie dopamínu, hormónu šťastia a vyššiu plastickosť synapsií. Opisujú to tak, že sa obvody mozgu prepísali spôsobom, ktorý zaručil spokojnú náladu na niekoľko nasledujúcich dní.
Tieto zistenia pomôžu vedcom lepšie pochopiť ako sa nálady prirodzene menia. Zároveň by však mohli lepšie pochopiť ako fungujú rýchlo účinkujúce antidepresíva, napríklad ketamín. Vďaka tomu by mohli nájsť nové ciele na vývoj antidepresív.
“Veľa výskumov zdokumentovalo zlé vplyvy chronickej spánkovej deprivácie na naše zdravie. Krátka spánková deprivácia, napríklad ak študent ostane pred skúškou celú noc hore, až tak pochopená nie je. V našej práci sme zistili, že jedna noc bez spánku má výrazné antidepresívne účinky a pomáha nám “prestaviť” mozog. Zároveň demonštrujeme že naše prirodzené správanie môže aj za pár hodín zmeniť náš mozog,” tvrdí jedna z autorov štúdie, Yevgenia Kozorovitskiy.
Zmeny v našom spánkovom režime majú potenciál zmeniť naše správanie a duševné rozpoloženie. V určitých prípadoch môžu vyvolať mániu alebo zvrátiť depresívne epizódy.
“Zaujímavé je, že zmeny v nálade po akútnom spánkovom nedostatku pociťujeme reálne, čo platí aj pri zdravých jedincoch. Doteraz sme ale nerozumeli, aké mechanizmy sa za tým môžu ukrývať,” tvrdí spoluautor štúdie, Mingzheng Wu.
Všetko treba robiť s mierou
Ako sme už spomenuli, v rámci experimentu vedci vyvolali u myší jemnú spánkovú depriváciu. To dosiahli mechanizmom, ktorý zabránil myšiam zaspať. Autori štúdie vysvetľujú, že nájsť vhodný mechanizmus bolo problematické. Muselo to byť niečo dostatočne jemné na to, aby myši nepociťovali výrazný stres, no dostatočne nepríjemné na to, aby im to nedovolilo zaspať.
Po jednej prebdenej noci výskumníci pozorovali, že sa unavené myši správali agresívnejšie, hyperaktívnejšie a hypersexuálnejšie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá spala normálne. Následne skúmali mozgovú aktivitu, aby zistili aké mechanizmy podnietili zmenu nálady.
Výskumníci sa zamerali na štyri mozgové regióny a všimli si, že uvoľňovanie dopamínu ovplyvnilo tri z nich. Čo je ale zaujímavejšie, antidepresívne účinky jemnej spánkovej deprivácie prestali len vtedy, keď vedci vypli dopamínové receptory v prefrontálnom kortexe. Tento región teda môže hrať dôležitú úlohu pri potláčaní depresie.
Hxperaktivita a hypersexualita zmizli do niekoľkých hodín, no antidepresívne účinky ostali niekoľko dní.
Autori stále nevedia prečo nedostatok spánku spôsobuje tento jav, no predpokladajú, že za to môže evolúcia. Ak sa v okolí organizmu nachádza predátor, korisť potrebuje zachovať svoje motorické funkcie, pričom musí oddialiť spánok. Ak máme nedostatok spánku stále, potom sa začínajú prejavovať negatívne účinky, no ak ponocujeme raz za čas, môže to byť pre nás prospešné.
