Hypnóza je využívanou psychologickou praktikou a každý človek má určitú mieru hypnotizovateľnosti, ktorá jednoducho hovorí to, do akej miery sa dá konkrétny človek hypnotizovať. Výskumníci zo Stanford Medicine skúmajú spôsoby, ako by sa dala táto miera zmeniť.
Hypnotizovateľnosť je niečo, čo sa počas života nijak výrazne nemení. Ak človek v mladosti hypnotizovateľný nie je, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude hypnotizovateľný ani o dvadsať rokov neskôr. Hypnóza je pritom formou terapie, ktorá môže vybraným ľuďom pomôcť, no momentálne z nej nemôže ťažiť každý.
Autori štúdie však v rámci svojej práce zistili, že krátkodobá elektrická stimulácia špecifického mozgového regiónu môže hypnotizovateľnosť pacienta zvýšiť na približne jednu hodinu.
“Z praxe vieme, že hypnóza pomáha pacientom liečiť množstvo rozličných porúch alebo symptómov. Zároveň ale vieme aj to, že hypnotizovať sa nemôže každý,” tvrdí Afik Faerman, vedúci nového výskumu.
Hypnotizovateľnou sú približne dve tretiny dospelých ľudí, no len 15% možno považovať za mimoriadne hypnotizovateľných. Pod hypnózou sa rozumie stav zvýšenej a mimoriadne sústredenej pozornosti. Ak je človek na tento stav náchylnejší, existuje oveľa vyššia šanca, že liečby, ktoré hypnózu využívajú, zaberú lepšie. Pomocou hypnoterapie už desaťročia psychológovia pomáhajú pacientom ovládať bolesť, znížiť stres, prestať fajčiť a oveľa viac.
Počas výskumu vedci monitorovali mozgovú aktivitu pacientov počas hypnózy. Ukázalo sa, že hypnotizovateľnejší ľudia majú silnejšie prepojenie medzi dvoma regiónmi mozgu, ľavým dorzolaterálnym prefrontálnym kortexom a chrbtovým predným cingulátnym kortexom.
“Dáva zmysel, že ľudia, ktorí dokážu prirodzene koordinovať aktivitu medzi týmito dvoma regiónmi sa dokážu koncentrovať oveľa hlbšie. To funguje preto, lebo človek koordinuje to, na čo sa sústredí s tým, čo ho ruší,” vysvetlil David Spiegel, spoluautor štúdie.
Neurostimulácia otvára potenciál hypnózy viac ľuďom
Výskumníci sa následne spojili s ďalšími odborníkmi a vytvorili neinvazívne neurostimulačné metódy, ktoré by túto aktivitu pomohli podporiť. Podobné metódy neurostimulácie sa využívajú napríklad na liečbu depresie alebo obsesívno-kompulzívnej choroby.
Pre potreby štúdie vedci zavolali 80 dobrovoľníkov trpiacich fibromyalgiou. Tá sa vyznačuje chronickou bolesťou a možno ju liečiť prostredníctvom hypnoterapie. Zo štúdie vylúčili ľudí, ktorí boli veľmi hypnotizovateľný. Dobrovoľníci, ktorí sa tak ľahko hypnotizovať nedali, dostali neurostimulačnú terapiu. Tá pozostávala z dvoch aplikácií 46 sekundových pulzov. Tie dodali špecifickej oblasti mozgu 800 pulzov elektriny. Presné miesto záviselo od jedinečného tvaru mozgu dobrovoľníkov.
Hneď po neurostimulácii odborníci ohodnotili hypnotizovateľnosť dobrovoľníka. Ukázalo sa, že dobrovoľníci s neurostimuláciou boli oveľa viac hypnotizovateľní ako dobrovoľníci bez terapie.
Autori štúdie tvrdia, že výsledky štúdie môžu priniesť nádej ľuďom trpiacim chronickými bolesťami. Hypnóza je síce len jednou formou liečby, no je lepšia ako dlhodobé užívanie opiátov. Autori štúdie zároveň naznačujú, že iné formy neurostimulácie môžu pomôcť pacientom zvýšiť svoju citlivosť na iné formy psychoterapie.
