Výskumníci z Trinity College Dublin v spolupráci s výskumníkmi z Austrálie, Nemecka a Spojených štátov zistili, že novorodenci môžu už pri pôrode mať nejakú formu vedomia. Zároveň sa objavujú náznaky, že vedomie môžu mať deti už nejakú dobu pred pôrodom.
Autori vysvetľujú, že ak sa ich výskumy potvrdia, mohlo by to mať dôležité klinické, etické aj právne implikácie. Práca naznačuje, že vyvíjajúci sa mozog bábätka je už v čase pôrodu schopný vedomých zážitkov. Tie môžu zanechať dlhodobú stopu ovplyvňujúcu ďalší vývoj dieťaťa a tiež na jeho schopnosť vnímať prostredie okolo seba.
Problém vedomia bábätiek bol pre vedcov vždy obrovskou záhadou aj preto, lebo malé deti nám nemôžu povedať čo si myslia alebo čo cítia.
“Takmer každému, kto držal bábätko v rukách, prešla hlavou myšlienka, aké to asi je byť ním. Každý z nás ním raz bol, no čo sa počas tohto obdobia dialo si však nikto nepamätá,” tvrdí jeden z vedúcich štúdie, doktor Tim Bayne.
Výskumníci sa nevedia zhodnúť na tom, kedy sa vedomie u detí “zapne”. Jedna skupina tvrdí, že už pri pôrode alebo krátko po ňom, druhá skupina zas tvrdí, že vedomie dieťa nadobúda neskôr, niekedy do prvého roku života, potenciálne aj neskôr. Autori štúdie síce nenašli celú odpoveď, no aspoň k časti sa dokázali priblížiť vďaka najnovším pokrokom v oblasti výskumu vedomia.
Kedy novorodenec „zapína“ vedomie?
U dospelých jedincov dokážu vedci vyšetrením mozgu odhaliť stopy, ktoré celkom spoľahlivo dokážu odlíšiť vedomie od bezvedomia. Tieto metódy sa v medicíne používajú čoraz častejšie, táto štúdia je však prvou, ktorá ich vyskúšala na bábätkách. Výsledky štúdie ukázali, že novorodenci dokážu integrovať zmyslové vnemy do kognitívnych reakcií, výsledkom čoho je jasný vedomý zážitok. Na základe tohto vedomého zážitku dokážu pochopiť akcie iných ľudí a premyslieť si vlastné reakcie.
Výskumníci v štúdii priblížili aj to, aké je to byť bábätkom. Predchádzajúce výskumy dokázali, že novorodenci majú lepšie vyvinutý sluch ako zrak. S týmito zisteniami práca súhlasí. Autori však dodávajú, že bábätká sú si vedomé menšieho počtu vecí ako dospelý človek. V praxi to znamená, že im trvá dlhšie pochopiť čo je pred nimi.
Na druhú stranu však dokážu jednoducho spracovať širšie spektrum informácií. V tomto smere im nerobí problém rozoznať zvuky iných jazykov, čo dokážu lepšie ako starší ľudia, naznačujú autori. Výskumníci v rámci práce odhalili len znaky toho, že novorodenci môžu mať určitú formu vedomia už v čase pôrodu, potenciálne ešte nejakú dobu pred ním. Autori však k definitívnym záverom nedospeli. Ľudské vedomie, či už hovoríme o dospelom alebo detskom, stále predstavuje jednu z najväčších otázok vedy.
