Viac ako štvrtina pacientov, ktorí prežijú mŕtvicu, si vyvinú zvláštnu poruchu, stratia vedomie o približne polovici vecí, ktoré ich oči vidia.
V praxi to funguje tak, že ak mŕtvica postihne pravú hemisféru mozgu, pacient môže zjesť len to, čo vidí na pravej strane taniera, pretože druhú polovicu jednoducho nevnímajú. Ďalší príklad je to, že nevidia osobu na druhej strane fotografie. Zaujímavosťou ale je, že emočne reagujú na celú fotografiu, čiže mozog vníma celú scénu, no vedome títo pacienti vnímajú len polovicu.
Výskumníci z University of Berkeley sa pýtali v rámci novej štúdie otázku, aký je rozdiel medzi vnímaním niečoho a byť si vedomý toho, že to skutočne vnímame. Niečo podobné sa bežne deje v živote každého z nás. Aj keď si niečo neuvedomíme, náš mozog to postrehol a môže tým ovplyvniť naše rozhodnutia. Vedome si pri ceste z mesta neuvedomíme, že sme prešli okolo obchodu s rýchlym občerstvením, no keď prídeme domov, ako prvé zavítame hneď do chladničky. Hoci sme si niečo vedome neuvedomili, náš mozog to aj napriek tomu postrehol a zaznamenal.
„Vedomie, presnejšie vizuálna stránka, je najzákladnejšia vec, ktorú všetci vnímame od zobudenia sa ráno, až kým nejdeme opäť spať,“ tvrdí vedúci štúdie, Gal Vishne.
V rámci novej štúdie autori tvrdia, že sa im podarilo objaviť región v mozgu, kde sa ukladajú vizuálne obrazy prvých pár sekúnd čo ich vnímame. Autori zatiaľ nedokázali vysvetliť, ako je možné že človek si nie je vedomý toho čo vníma, no výsledky by aj tak mohli pomôcť v praxi. Lekárom by dali schopnosť rozlíšiť, či si je pacient v kóme vedomí svojho okolia a či sa môže jeho stav zlepšiť.
„Inšpiráciou pre náš výskum boli pacienti, ktorí utrpeli mŕtvicu. Tí častokrát ignorujú polovicu sveta,“ hovorí Leon Deouell, spoluautor štúdie.
Autori štúdie vysvetľujú, že množstvo predchádzajúcich vedeckých prác sa sústredilo hlavne na prvotnú aktivitu mozgu, keď niečo uvidíme. Ide o nárast signálov, ktorý trvá približne 300 až 400 milisekúnd. Vo väčšine prípadov sa pozeráme na veci a sme si vedomí ich existencie oveľa dlhšie.
Ako vzniká vedomie?
V rámci novej štúdie vedci pracovali s pacientmi, ktorí mali otvorené lebky, čo umožnilo umiestniť elektródy priamo na povrch mozgu. Vďaka tomu dokázali sledovať aktivitu neurónov. Experiment pozostával zo sledovania obrazcov, ktoré sa na obrazovke objavovali v rôznych dĺžkach až do 1,5 sekundy. Pacienti museli stlačiť tlačidlo, keď sa objavil na obrazovke kus oblečenia, aby vedci mali istotu, že dávajú pozor.
Počas experimentu zistili, že vizuálne oblasti mozgu si dokázali cez nízku aktivitu uchovať informáciu o vnímanom objekte dlhšie, ako prvotný nárast aktivity, ktorý si všimli predchádzajúce práce. Tento vzorec nízkej aktivity sa podobal na vzorec tej vysokej a zmenil sa, keď osoba vnímala iný obraz.
Spočiatku v mozgu nastáva nárast aktivity, ktorý trvá 300 až 400 milisekúnd. Následne táto aktivita klesá, no udržiava sa na 10 až 20% pôvodnej intenzity signálu. Vzorec aktivity existuje dovtedy, kým osoba vníma obraz.
Vedomé vnímanie podľa autorov môže vznikať dvoma spôsobmi. Prvým je, že prefrontálny kortex pristupuje k udržiavanej nízkej aktivite vo vizuálnom kortexe. Podľa inej hypotézy vzniká vedomie v rôznych častiach mozgu. Prefrontálny kortex je len jedným z regiónov, ktoré sa na ňom podieľajú.
„Momentálne existuje približne 22 hypotéz o tom ako vzniká vedomie a čo to vlastne je. Veľa hypotéz v skutočnosti znamená, že tomu nerozumieme,“ tvrdí Deouell.
V ďalších krokoch vedci preskúmajú elektrickú aktivitu odohrávajúcu sa v iných častiach mozgu.
