Zdá sa vám niekedy, že malé deti dokážu za krátku chvíľu dostať do hlavy naozaj kvantum informácií? Ak máte takýto pocit, potom tušíte správne, čo dokázalo už niekoľko výskumov. V rámci novej štúdie sa však vedci z Brown University zamerali na to, ako táto výnimočná vlastnosť vzniká.
V práci sa lepšie pozreli na kyselinu gama-aminomaslovú, ktorú inak prezývame aj GABA. Táto látka hrá mimoriadne dôležitú úlohu pri pomáhaní najmenším spracovať nové informácie a pripravení ich mozgov na učenie sa nových poznatkov. Všimli si, že v mozgu malých detí dochádza k rapídnemu zvýšeniu kyseliny GABA, čo sa spája s ich schopnosťou učenia sa.
„Naša práca viedla k prekvapujúcim zisteniam. Až doteraz sme nemali v rukách žiadne jasné vedecké dôkazy, ktoré by nám povedali prečo sa deti učia oveľa efektívnejšie ako dospelí ľudia. Už dlhšiu dobu sme však vedeli to, že mozog dospelého človeka potrebuje na chvíľu vychladnúť po naučení sa novej informácie,“ vysvetľuje Takeo Watanabe, jeden z autorov novej štúdie.
Rýchlejšie fixovanie informácií
Keď sa dospelý človek naučí niečo nové, neurónová sieť v jeho mozgu je ešte stále flexibilná. Ak sa chce naučiť niečo nové a vyžaduje sa pritom buď rovnaká alebo podobná neurónová sieť, pôvodná informácia sa môže zničiť. Nová informácia ju efektívne prepíše. Ide o pomerne známy fenomén. GABA v tomto smere pomáha mladému mozgu lepšie skonsolidovať nové informácie a stabilizuje neurónovú sieť. V tomto prípade ďalšie učenie neprepisuje pôvodné informácie.
Vo všeobecnosti majú ale deti menej kyseliny GABA, čo vedie aj k slabšej kontrole impulzov, než u dospelého človeka. Predchádzajúce výskumy merali hodnoty GABA u detí len v jednom časovom bode. Nová štúdia sa rozhodla zistiť, ako sa koncentrácia tejto látky mení časom. Počas experimentu merali hodnoty GABA pred, počas a po učení u detí a u dospelých.
Štúdia potvrdila, že pred učením mal detský mozog naozaj menšie hodnoty GABA ako dospelý mozog. V druhom kole učenia však hodnoty GABA u detí priam vystrelili, no v dospelom mozgu sa nezmenili.
„Ďalšie vzdelávacie kolá mali dopad na koncentráciu kyseliny GABA v mozgu detí. Vďaka tomu si mohli rapídne zafixovať nové poznatky,“ tvrdia vedci.
Výsledky experimentu naznačujú, že detský mozog má oveľa dynamickejšie procesy spojené s GABA. V druhom experimente vedci potvrdili, že nové informácie sa v mozgu dieťaťa dokázali zafixovať len v priebehu niekoľkých minút po naučení sa novej informácie. Čo sa týka dospelého človeka, ten mal problém s učením sa nových poznatkov najmenej hodinu po prvom kole učenia. Autori štúdie tvrdia, že v budúcnosti by mohli vzniknúť metódy, ktoré by dokázali zvýšiť hodnotu GABA aj v dospelom mozgu, podobne ako sa deje u detí.
