Ľudia sú rôzni a možno každý poznáme niekoho, kto má doma veľa “harabúrd”, s ktorými sa za žiadnu cenu nechce rozlúčiť.
“Syslenie”, alebo hromadenie vecí, je porucha v správaní, ktorá postihuje síce malé percento ľudí globálne, no ide o skutočnú poruchu, ktorá môže zájsť veľmi ďaleko, ak ju človek neadresuje. Táto porucha spočíva, ako už jej názov napovedá, v hromadení starých, pokazených alebo zbytočných vecí a môže mať viacero príčin. Niektorí sa nechcú vecí vzdať lebo veria, že ich jedného dňa budú potrebovať, iní sa ich nechcú vzdať preto, lebo sú ich a týmto ľuďom robí problém vyhodiť alebo darovať svoj majetok.
Výsledok je však rovnaký a spočiatku nie až tak nápadný. Najprv sa zbytočnosťami zaplní pivnica, potom garáž a neskôr sa z celého domu stane jedno veľké skladisko. Ako vysvetľujú vedci zo Stanford Medicine, ak sú títo ľudia tlačení do zbavenia sa svojich vecí, pociťujú výrazný stres, práve kvôli čomu sa toto správanie radí medzi poruchy. Dlho tomu tak nebolo, no lekári začali hromadenie vecí diagnostikovať ako poruchu okolo roku 2013. V najhorších prípadoch môže syslenie vecí poškodiť vzťahy v rodine, pracovný život a v najextrémnejších prípadoch aj zdravie človeka. Trpia ním väčšinou starší ľudia.
Ako sme už spomenuli, jednou z príčin hromadenia vecí je neschopnosť rozlúčiť sa s nimi. Výskumníci v novej štúdii navrhujú, že virtuálna realita by mohla týmto ľuďom žiť zdravší a organizovanejší život. V práci navrhujú simuláciu, v ktorej by si títo ľudia nacvičili vzdať sa svojich vecí v prostredí, ktoré simuluje ich vlastný domov. Tieto aplikácie by mohli pacientom pomôcť precvičiť organizačné a rozhodovacie schopnosti, ktoré nadobudli počas kognitívno behaviorálnej terapie.
“Vo väčšine prípadov pacientom nedovolí pocit hanby vyhľadať pomoc, ktorú potrebujú. Inokedy zas tieto osoby nedovolia iným ľuďom, aby vstúpili do ich domova,” tvrdí Carolyn Rodriguez, jedna z autorov štúdie.
Virtuálna realita ako bezpečný pomocný schodík
Odhalenie tejto poruchy väčšinou prichádza náhodou, alebo až keď sa niečo stane. Počas pracovných videohovorov si niekto môže všimnúť výraznú kopu vecí v pozadí, alebo si ich všimnú až záchranári v prípade požiaru alebo nehody. Hromada vecí častokrát pacientom bráni spať v ich posteli, láka rôznych škodcov, alebo môže na obyvateľov domácnosti spadnúť a zraniť ich.
V rámci štúdie výskumníci pomáhali 9 dobrovoľníkom, ktorí boli diagnostikovaný poruchou hromadenia vecí. Títo dobrovoľníci mali nafotiť a nahrať videá ich najzapratanejších miestností spolu s 30 vecami. Následne vedci spolupracovali so spoločnosťou, venujúcou sa vývojom virtuálnej reality. S pomocou týchto expertov vedci vytvorili 3D virtuálne miestnosti. Prvé týždne dobrovoľníci prešli skupinovou terapiou, neskôr si nasadili VR okuliare a v terapii pokračovali vo virtuálnom priestore.
V simulácii sa ocitli vo svojom domove a museli sa zbaviť vecí, ktoré reálne doma majú. Podstatou simulácie bolo tieto veci darovať, recyklovať alebo ich vyhodiť do koša. Po vyhodené veci neskôr prišlo smetiarske auto, ktoré ich odnieslo preč. Následne museli dobrovoľníci tieto veci vytriediť v reálnom svete. Z deviatich dobrovoľníkov sedem vykazovalo zlepšenie symptómov a to približne o 25%. Výskumníci naznačujú, že virtuálna realita môže v tomto smere slúžiť ako pomocný schodík k vysporiadaniu sa so skutočným problémom.
“Myslela som si, že tento prístup nebude fungovať. Pracovali sme so staršími pacientmi a predpokladali sme, že sa im VR technológia nebude páčiť, alebo im z nej bude nevoľno. Všetci si však mysleli, že to bola zábava,” vysvetlila Rodriguez.
Väčšine dobrovoľníkov virtuálna realita pomohla, no niektorým prišla nerealistická. Autori štúdie predpokladajú, že to by sa mohlo s pokrokom v technológiách zlepšiť.
