Vedci z Washington University v rámci novej štúdie našli dôkazy podporujúce teóriu, že naša myseľ a telo sú neoddeliteľne prepojené. Dokázali, že časti mozgu zodpovedné za riadenie pohybu sú prepojené s regiónmi, ktoré majú na starosti našu schopnosť uvažovať a plánovať. Zároveň sa prepájajú s regiónmi, ktoré kontrolujú funkcie ako napríklad tep srdca alebo krvný tlak.
Autori štúdie tvrdia, že ich práca by mohla pomôcť vysvetliť zaužívané správania, ktoré ale z vedeckého hľadiska nedávajú veľmi zmysel. Medzi tieto správania môžeme radiť napríklad prestupovanie z miesta na miesto keď sme nervózni, alebo prečo majú ľudia čo športujú pozitívnejší pohľad na život.
„Určite ste sa už aj vy stretli s ľuďmi, ktorí hovoria že im meditácia pomáha ukľudniť telo. Naša práca dokazuje že podobné praktiky nie sú výmysel a ani placebo, no môžu mať skutočne pozitívny dopad na naše telo. O rôznych podobných teóriách sme vedeli dlhú dobu, no nemali sme v rukách žiadne vedecké dôkazy, ktoré by nám priblížili ako by mohli tieto cvičenia fungovať,“ vysvetlil jeden z autorov štúdie, Evan M. Gordon.
K tomuto objavu sa vedci dostali viac-menej náhodou. Pôvodne študovali mapu mozgových regiónov, ktoré majú na starosti pohyb. Už v 30. rokoch minulého storočia si neurochirurg Wilder Penfield všimol, že určité mozgové regióny kontrolujú pohyb našich končatín. Počas operácií aplikoval malý elektrický náboj do malých úzkych regiónov na každej strane mozgu. Po aplikovaní náboja si všimol ako sa príslušná končatina pohla.
Prepojenie tela a mysle
Autori nového výskumu sa Penfieldov pokus rozhodli rekonštruovať. Tentokrát pomocou magnetickej rezonancie skúmali mozgovú aktivitu siedmich dobrovoľníkov. Novší experiment odhalil, že mapa mozgu, ktorú vytvoril Penfield, nebola tak úplne správna. Neurochirurg dokázal správne identifikovať kontrolné body pre nohy, ruky a tvár, no medzi nimi sa nachádzali tri regióny, ktoré aspoň na prvý pohľad neboli priamo spojené s pohybom. Vedcov ale zarazilo, že sa nachádzali v motorickej časti mozgu.
Tieto nepohybové regióny vyzerali o čosi inak a medzi sebou mali silné prepojenie. Prepojenia existovali aj medzi časťami mozgu, ktoré riadia našu schopnosť plánovať, rozmýšľať, cítiť bolesť či funkciu interných orgánov a procesov. Autori si všimli, že tieto regióny neboli aktívne počas pohybu, no spustili sa, ak osoba pomyslela na pohyb.
„Objavené prepojenia dávajú zmysel, ak uvažujete nad tým, aká je skutočná úloha mozgu. Náš mozog musí správne fungovať v praktických podmienkach, aby sme mohli splniť rôzne úlohy bez toho, aby sme sa zranili alebo zabili. Keď sa hýbeme, máme k tomu nejaký dôvod. Samozrejme, že motorické regióny mozgu musia byť prepojené s regiónmi, ktoré riadia naše základné telesné funkcie alebo pocity bolesti,“ vysvetlil Nico Dosenbach, spoluautor štúdie.
Vedci sa domnievajú, že táto sústava začínala jednoduchšie. Spočiatku len prepájala schopnosť pohybu s našou fyziológiou, aby sme neomdlievali zakaždým, keď sa postavíme. Postupom času sme sa vyvinuli na organizmy schopné komplexného uvažovania, čomu sa prispôsobila aj táto sústava. V rámci novej štúdie vedci načrtli prepojenia medzi našou mysľou a telom. V práci autori pokračujú aj naďalej a v ďalších štúdiách sa na tieto prepojenia pozrú hlbšie.
