Mnohé štúdie dokázali, že globálne otepľovanie už nemožno ďalej ignorovať. Momentálne svet stojí na hrane noža a ak neprídeme na to ako výrazným spôsobom obmedziť emisie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov, môžeme sa jedného dňa ocitnúť na planéte, ktorá nám je cudzia.
Klimatické zmeny totiž ovplyvňujú aj počasie. Kedysi bujaré regióny vysychajú a suchšie oblasti pomaly ale isto prahnú. Otepľovanie sa však nespája len s rastúcimi teplotami a suchom, ale aj pravým opakom. Niektoré oblasti síce vlahu nedostávajú, no iné zas tyranizujú extrémne búrky či iné prírodné katastrofy.
Ak sa chceme vyhnúť najhoršiemu scenáru globálneho otepľovania, Parížska dohoda hovorí, že by sme mali rastúce teploty udržať na hranici 1,5 °C od teplôt pred priemyselnou revolúciou. Problém je, že zatiaľ sa do tohto cieľa netriafame ani len zďaleka. Najnovšia správa z výboru Spojených národov pre klimatické zmeny varovala, že podľa súčasných sľubov svetových vlád sa do roku 2100 pozeráme na oteplenie až o 2,7 stupňov Celzia. To už je veľmi riziková hodnota.
Zároveň treba podotknúť že mnohí ani len nerozmýšľajú nad tým, čo sa bude odohrávať neskôr. Minulý rok sa objavila štúdia, ktorá tvrdila že ani po roku 2100 sa globálne otepľovanie nezastaví. Naši potomkovia by mohli bývať na planéte, ktorá sa ani zďaleka nepodobá na tú našu. Ak by sa svetové vlády pokúsili zastaviť globálne otepľovanie len minimálne, teploty v tropických oblastiach by mohli dosiahnuť pre ľudí smrteľnú hodnotu.
Illustrations show rural India has transitioned from a busy agrarian setting 521 years ago to a more built-up landscape with infrastructure today and finally how it might look by 2500 under a high greenhouse gas scenario.
READ MORE:https://t.co/qCqBkMH2da pic.twitter.com/gtfgVhxURj
— Daily Mail US (@DailyMail) October 15, 2021
Zmeny si všímame už dnes
Globálne otepľovanie už nie je len abstraktným pojmom, akousi neviditeľnou hrozbou budúcnosti. Štúdia publikovaná v marci tohto roku zistila, že na Zemi už čerstvý vzduch prakticky neexistuje. Len 0,001% svetovej populácie je vystavenej úrovniam partikulátov, ktoré sú pod bezpečnou hranicou stanovenou Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO. Znečistený vzduch pritom poškodzuje aj náš najdôležitejší orgán, mozog. Toto poškodenie síce nie je trvalé ak sa všetko vráti do normálu. Pri dlhodobom vystavení znečistenému vzduchu sa však môže mozog poškodiť nenávratne.
Ďalším strašiakom sú morské hladiny. Globálne otepľovanie roztápa ľadovce v polárnych oblastiach a tie prispievajú k dvíhaniu morských hladín. Experti v tomto smere varujú, že už do roku 2050 by mohli byť svetové pamiatky pod vodou, ak proti klimatickým zmenám nezakročíme. Zaujímavým príkladom je v tomto smere Plaza de la Catedral na Havane. Ak by sme dodržali Parížsku dohodu a obmedzili teploty na 1,5 °C, táto oblasť by ostala relatívne nezmenená. V prípade ak by otepľovanie dosiahlo 3 °C, oblasť by bola úplne pod vodou.
Dvíhanie morských hladín je ďalším vážnym problémom. Zdroj: Climate Central Google
Čo sa stane s planétou po ľuďoch?
Globálne otepľovanie v mnohých smeroch ohrozuje našu existenciu, no ako by vyzeral svet, keby z neho ľudstvo zmizlo? Ako informuje portál The Conversation, ako prvé by nás zarazilo ticho. Bežne si to neuvedomujeme, ale svet je naozaj hlučným miestom. Pohyb áut, ľudí, lietadlá na oblohe alebo vlaky. To všetko generuje hluk na ktorý sme si už zvykli a náš mozog ho filtruje. Ak by ste boli prvým človekom, ktorý by navštívil Zem roky po tom ako ľudia zmizli, ako prvé by ste si všimli ticho.
Bez obrovského množstva emisií ktoré každý rok pumpujeme do atmosféry by bola obloha modrejšia a vzduch čistejší. Netrvalo by dlho a naše záhrady, ulice a námestia by zarástli trávou. Bez akejkoľvek starostlivosti by sa v mestách objavili rastliny, ktoré sme doteraz nevideli a spolu s nimi by do našich domovov zavítali aj zvieratá. Najprv by do miest prišli vyzvedať myši, zajace, líšky, diviaky a iné, neskôr by prišla aj väčšia zver.
Naše domovy by sa stali opusteným a tmavým miestom. Voda, ktorá je v potrubiach, by po prvej zime zamrzla a roztrhala by ich. Rovnako by sme došli aj o elektrinu, pretože by ich nikto nemonitoroval a neudržiaval zásobu paliva. Naše záhrady by sa pomaly, ale isto premenili na oázy burín. No spolu s týmito burinami, by sa v našich záhradách zakorenili rastliny, ktoré sme nikdy predtým nevideli. Postupne by sa rozmáhal aj život, záhrady a ulice by zaplavili hlodavce a neskôr aj väčšie zvery. Rovnako by sa živočíchy stretávali aj s častejšími požiarmi, ktoré by vznikali, napríklad v dôsledku úderu bleskov.
Niektoré zmeny by sme si však všimli až o niekoľko dekád neskôr. Asfalt na cestách by postupne praskal a cez neho by vykúkali nové rastlinky. Postupne by však cesty zarástli. Mosty taktiež postupne hrdzavejú a keď sa o ne nebude mať kto starať, jedného dňa sa zrútia. Naše polia, kde pestujeme jedlo, by plynúcim časom pravdepodobne zmizli a domáce a hospodárske zvieratá, by sa stalo ľahkou korisťou pre predátorov.
Odkaz človeka by však nezmizol ani po tisíc rokoch. Niektoré stavby by ostali stáť aj po takej dlhej dobe, no závisí z čoho a ako by boli postavené. Rímska ríša zanikla pred viac ako 1500 rokmi, no aj dnes stále nachádzame jej ostatky.
