Môžu sa nárazy hlavy a otrasy mozgu v mladom veku nejak odzrkadliť v neskoršom živote? Výskumníci z American Academy of Neurology vo svojej novej štúdii skúmali dvojičky, pričom jedna v mladom veku prešla otrasom mozgu a druhá nie. Ukázalo sa, že sa toto zranenie “vrátilo” o desaťročia neskôr, kedy zranený jedinec dosiahol nižšie skóre na testoch merajúcich rozmýšľanie a pamäť.
Výskumníci teda upozorňujú na to, že aj ak sa mladistvý zo zranenia hlavy plne zotavil, môže to mať dopad v neskoršom štádiu života. Výsledky jasne ukazujú, že pri zranení hlavy môže človek čeliť kognitívnym problémom, potenciálne aj demencii vo vyššom veku.
“Identické dvojičky zdieľajú rovnaké gény a prechádzajú rovnakými udalosťami v živote, teda ich kognitívne vlastnosti by mali byť taktiež veľmi podobné. Ukázalo sa však, že ak dvojička zažila v mladosti otras mozgu alebo iný typ zranenia hlavy, mala nižšie výsledky v testoch ako dvojička, ktorá si týmito zraneniami neprešla. Zároveň sme pozorovali aj rýchlejší kognitívny úpadok,” vysvetľuje Marianne Chanti-Ketterl, jedna z autorov štúdie.
V rámci výskumu vedci pracovali s takmer 9-tisíc mužmi, ktorí boli veteránmi z druhej svetovej vojny. Na začiatku štúdie podstúpili test, keď mali v priemere 67 rokov. Štúdia trvala dvanásť rokov, počas ktorých dobrovoľníci podstúpili test ešte trikrát. Najväčšie dosiahnuteľné skóre bolo 50 bodov, pričom v priemere dobrovoľníci dosiahli 32,5 bodov. 25% mužov zažilo vo svojom živote otras mozgu.
Zranenia hlavy by sme nemali podceňovať
V prípade dvojičiek bolo pravdepodobné že tá, ktorá prešla otrasom mozgu, mala v 70 rokoch nižšie skóre na kognitívnych testoch. To platilo obzvlášť ,ak prešla zranením hlavy, pri ktorom stratila vedomie alebo mali viac ako 24 rokov, keď prešli otrasom mozgu. Ak si človek prešiel otrasom mozgu so stratou vedomia, viacerými zraneniami hlavy alebo zranením po 24 roku, v tom prípade mal vyššie riziko rýchlejšieho kognitívneho úpadku ako ľudia bez zranení hlavy.
Výskumníci v rámci štúdie brali do úvahy aj iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky testov. Nimi boli napríklad vysoký tlak, konzumácia alkoholu alebo fajčenie či vzdelanie. Ak si prešiel človek vyššie uvedenými faktormi, v 70 rokoch získal v teste v priemere o 0.59 boda menej ako jeho dvojička, ktorá si zraneniami neprešla. Zároveň sa ukázalo, že kognitívne schopnosti takéhoto človeka klesajú rýchlejšie, približne o 0.05 boda za rok.
“Nie sú to výrazné zmeny, no traumatické zranenia mozgu vplývajú na kognitívne vlastnosti v neskoršom veku. Ak zoberieme do úvahy aj iné faktory, ktoré majú vplyv na úpadok vnímania, to by už mohlo stačiť na prehodnotenie zdravotného stavu pacienta,” tvrdí Chanti-Ketterl.
Výskumníci tvrdia, že zranenia hlavy by sme nemali brať na ľahkú váhu, ani ak sa zdá, že sa z nich osoba plne zotavila.
