Každý deň sa stretávame s okolnosťami, ktoré považujeme za nesprávne alebo nespravodlivé. Či už je to človek v núdzi, nevera, alebo korupcia vo vláde. Sú to veci, ktoré narážajú na niekoľko morálnych problémov, ktoré skúšajú naše morálne hodnoty a postoje.
Už od staroveku filozofovia uvažovali nad tým, či všetky morálne dilemy zdieľajú niečo spoločné a či sa nejako líšia od bežných rozhodnutí, ktoré robíme bežne. Rovnaká otázka zaujímala aj výskumníkov z University of California, Santa Barbara, ktorí v rámci svojej novej práce skúmali podstatu morálnosti cez najlepšie psychologické teórie. Do výskumu vedci zapojili 64 dobrovoľníkov, ktorí odpovedali na rôzne morálne dilemy, pričom vedci skúmali ich mozgovú aktivitu.
Výsledky štúdie naznačujú, že pri riešení morálnych problémov funguje všeobecná sieť mozgových regiónov. Vedci porovnávali vážnejšie morálne problémy ako podvádzanie na teste s ignorovaním sociálnych noriem, napríklad pitím kávy pomocou lyžičky. Popri tom si vedci všimli výrazné vzorce aktivity, ktoré sa objavili pri snímaní aktivity vo vyššom rozlíšení. To naznačuje, že mozog predsa len rieši morálne problémy inak ako tie normálne.
Morálne dilemy vytvárajú špecifickú mozgovú aktivitu
Vedci zistili, že určité mozgové regióny robili rozdiel medzi morálnymi a nemorálnymi rozhodnutiami. Dobrovoľníci zároveň odpovedali dlhšie na problémy porušujúce naše morálne zásady, ako na problémy iného druhu. Dlhšia odpoveď vedcom naznačila, že v prípade riešenia morálnych problémov sa vyžaduje hlbšie hodnotenie konania človeka, ako aj následné porovnávanie jeho konania s našimi vlastnými hodnotami.
“Morálne rozsudky sa zdajú na prvý pohľad intuitívne. Hlbšie prehodnotenie situácie si však vyžaduje zodpovedať niekoľko otázok. Musíme vedieť kto urobil čo, kedy to urobil, komu, prečo a aký to malo výsledok. Ide o komplexnú sadu otázok, ktoré si vyžadujú čas na ich zodpovedanie,” tvrdí René Weber, jeden z autorov štúdie.
Zároveň sa ukázalo, že ak riešime prehrešky týkajúce sa lojálnosti, autority a svätosti, potom sú aktívnejšie regióny mozgu, spojené s hodnotením konania druhých, nie tie ktoré majú na starosti naše konanie. Teória morálnych základov popisuje niekoľko odlišných kategórii pre morálne problémy, ktorým môže človek počas svojho života čeliť. Výskum mozgovej aktivity potvrdil, že špecifické morálne problémy, napríklad podvod alebo ublíženie, majú neurologicky odlišný základ. Znamená to, že pri riešení týchto špecifických morálnych problémov používame iné mozgové obvody.
Tento výskum zároveň ponúka pohľad na skupiny konzervatívcov a liberálov. Liberáli sa viac zaoberajú morálnymi problémami férovosti/klamstva alebo starostlivosti/ublíženia. Tieto morálne dilemy sa zaoberajú hlavne ochranou práv a slobôd jednotlivcov. Konzervatívci kladú väčšiu dôležitosť dilemám lojality/zrady alebo autority/podriadenosti. Tieto problémy sa skôr zaoberajú na skupiny. V praxi to znamená, že liberáli a konzervatívci majú komplexne odlišné neurónové reakcie pri riešení morálnych zásad. Znamená to tiež, že viac súcitia s diametrálne odlišnými hodnotami, keď riešia konkrétny morálny problém.
