Každý sa už aspoň raz v živote stretol s nejakou konšpiračnou teóriou. Havária lietajúceho tanieru v Roswelli, Tajomný rád Iluminátov snažiaci sa nastoliť jednu svetovú vládu, alebo novšie konšpirácie ohľadom pandémie COVID-19. Určite ste sa už aj stretli s človekom, ktorý takýmto teóriám verí a sebaisto ich propaguje ďalej.
Konšpirácie sú pomerne rozšíreným globálnym problémom modernej doby. Žijeme v dobe polarizovaných názorov a zhodnúť sa je niekedy naozaj ťažké. Je dobré, častokrát aj potrebné, mať na veci svoj vlastný názor, no zároveň sa stretávame aj s problémami, ktoré si vyžadujú ten správny prístup. Konšpiračné teórie existujú aj okolo očkovaní a globálneho otepľovania a neinformovanosť v týchto aspektoch môže mať vážny dopad na životy ľudí alebo celej našej planéty.
Tomu kto verí konšpiračným teóriám, ako vznikajú a prečo sa šíria rýchlosťou blesku sa venuje naozaj veľa výskumov. Nová štúdia z Linköping University sa na túto problematiku pozrela tiež a ukazuje nám, aký typ ľudí má väčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám. Výskumníci naznačujú, že ak niekto verí svojej intuícii, v tom prípade existuje aj väčšie riziko že uveria konšpiračným teóriám.
“Verím, že veľa ľudí uprednostňujúcich relativistickejší pohľad na pravdu to myslí dobre. Pre nich je dôležité, aby mal každý možnosť povedať svoju pravdu. Výsledky takéhoto zmýšľania však môžu byť nebezpečné, čo dokazuje aj náš výskum,” tvrdí Julia Aspernäs, jedna z autorov štúdie.
Títo ľudia majú vyššiu tendenciu veriť aj konšpiračným teóriám
Na túto tému boli publikované dve štúdie. V prvej museli dobrovoľníci prostredníctvom online dotazníka odpovedať, aký je ich názor na pravdu. Následne im vedci ukázali niekoľko konšpiračných teórií a museli odpovedať, čo si o nich myslia. Druhá štúdia rozšírila počet otázok a skúmala u dobrovoľníkov aj ich úroveň dogmatizmu alebo schopnosti prispôsobiť sa novým faktom.
Dobrovoľníkov na základe výsledkov rozdelili do dvoch skupín. V prvej boli ľudia, ktorí mali názor, že pravda je subjektívna, teda tomu čo veria, považujú za pravdu. Druhá skupina zastávala takzvaný kultúrny relativizmus. Ten hovorí, že pravda závisí na kultúre, v ktorej sa osoba nachádza.
Ukázalo sa, že ľudia veriaci v subjektivitu pravdy sú náchylnejší uveriť konšpiračným teóriám. Títo ľudia len málokedy zmenia svoj názor, aj keď sa stretnú s faktami, ktoré ich názoru protirečia. Títo ľudia majú aj väčšiu tendenciu nájsť “skrytú myšlienku” v nezmyselnom texte. Zaujímavosťou je, že ak niekto verí v subjektivitu pravdy, teda vo svoj vlastný názor, má zároveň väčšiu tendenciu odmietať právo iných na vlastnú pravdu.
Autori štúdie veria, že tieto poznatky môžu pomôcť napríklad pri sledovaní politických debát. Častokrát práve tu môžeme vidieť ako sa politici škriepia a majú diametrálne odlišný názor na to, čo je pravda a čo je najlepšie z hľadiska budúcnosti.
