Protiklady sa priťahujú. Túto vetu sme počuli už stokrát a párkrát sme ju použili aj my sami. Je to múdrosť, ktorú poznali už naši starí rodičia a ich starí rodičia, no je na nej niečo pravdy?
Presne to isté sa v rámci výskumu pýtali aj výskumníci z University of Colorado, Boulder. Ich štúdia je mimoriadne obšírna a zahŕňa analýzu viac ako 130 povahových vlastností a milióny párov, ktoré žili v časovom rozmedzí sto rokov. Zároveň je to téma, ktorej sa už v minulosti venovalo množstvo výskumov. Tie naznačovali odpoveď, no tá definitívne prišla až v rámci tohto výskumu. Potvrdilo sa, že protiklady sa priťahujú nie je úplne správne, skôr by malo platiť to, že vrana k vrane sadá.
Autori štúdie skúmali rôzne ľudské charakteristiky, od politických preferencií, cez vek prvého pohlavného styku, alebo názoru na užívanie alkoholu, alebo iných návykových látok. Ukázalo sa, že v 82 až 89% prípadov sa vlastnosti partnerov zhodovali, ako boli odlišné. Len v troch percentách skúmaných charakteristík sa ukázalo, že si partneri vyberali skôr protiklad.
“Veľa genetických modelov predpokladá, že rozmnožovanie človeka je vecou náhody. Náš výskum naznačuje, že to tak byť nemusí. Ľudia s rovnakými črtami majú tendenciu dať sa dokopy, čo môže skresliť výsledky genetických štúdií,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Matt Keller.
Vedci sa pozreli na už existujúce výskumy, no tie podporili ich vlastnou dátovou analýzou. Relevantné dáta čerpali z UK Biobank a v rámci štúdie preskúmali vlastnosti takmer 80-tisíc heterosexuálnych párov žijúcich v Spojenom kráľovstve. Ukázalo sa, že ľudia tvoriaci pár majú vysokú tendenciu zdieľať politické názory.
Vrana k vrane sadá
Rovnako sa zvyknú dávať dokopy ľudia, ktorí majú rovnaké názory na užívanie alkoholu, fajčenie alebo abstinenciu. Čo sa však týka iných čŕt, napríklad výšky a váhy, tam už bola korelácia menšia. Znamená to, že tieto vlastnosti nemusia byť u partnerov rovnaké. Osobnostné črty ako extroverzia nemali takmer žiadnu koreláciu, teda tieto vlastnosti páry typicky nemali rovnaké.
“Ľudia majú veľa teórií o tom ako sa extrovertom páčia introverti, alebo že sa extrovertom páčia len extroverti. V tomto prípade je to však hod mincou,” hovorí Tanya Horwitz, spoluautorka výskumu.
Autori nenašli žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by sa v tomto smere protiklady priťahovali. Objavilo sa niekoľko čŕt, pri ktorých si ľudia vyberali opak, no tých bolo veľmi málo. Zaujímavosťou je, že medzi tieto vlastnosti patrí napríklad to, či sme ranné vtáča alebo nočná sova, či akú máme tendenciu trápiť sa nad problémami.
“Výsledky našej štúdie poukazujú na to, že možno nemáme vo výbere našich vzťahov až tak voľnú ruku, akoby sme radi mysleli. Existuje možnosť že podvedome pracujú procesy, ktoré si plne neuvedomujeme,” tvrdí Horwitz.
Autori štúdie sa pozreli aj do budúcnosti. Ak sa napríklad priťahujú nízki alebo vysokí ľudia, o pár generácií by sme mohli mať spoločnosť s výškovými extrémami. Rovnako to platí aj pre ostatné vlastnosti, či už duševné, zdravotné alebo iné. Niektoré výskumy naznačujú, že aj ľudia s rovnakým vzdelaním majú vyššiu pravdepodobnosť skončiť spolu. To by mohlo teoreticky prehĺbiť socioekonomickú priepasť medzi vrstvami.
