Výskumníci z Orego Health and Science University vo svojej novej štúdii predstavujú novú formu terapie, ktorá by mohla viesť k drastickému zníženiu konzumácie alkoholu pri alkoholikoch. Táto nová forma terapie sa zakladá na génovej terapii, ktorá sa používa na liečenie Parkinsonovej choroby.
Štúdie na primátoch ukázali, že implantovaním špecifickej molekuly podporujúcej rast buniek môžeme zresetovať signálne cesty, spojené s vylučovaním dopamínu, ktorý nám spôsobuje dobrú náladu. Pri alkoholikoch je známe, že sú tieto signálne cesty narušené, čo vedie k ďalšiemu pitiu. Autori štúdie tvrdia, že táto génová terapia zahŕňa operáciu mozgu, no mohla by pomôcť v tých najhorších štádiách alkoholizmu.
Do mozgu vedci implantujú vírus, ktorý ale nie je škodlivý. Tento vírus nesie gén ovplyvňujúci proteín GDFN. Výskumníci v rámci experimentu pracovali s makakmi, ktoré dobrovoľne a veľa pili etanol zriedený s vodou. Po implantovaní vírusu do špecifickej časti mozgu vedci pozorovali, že sa ich pitie znížilo oproti kontrolnej skupine až o 90%.
“Pitie alkoholu sa znížilo takmer na nulu. Celé mesiace tieto zvieratá radšej pili vodu a vyhýbali sa alkoholu úplne. To prešlo až do takej miery, že sme im v krvi nezaznamenali už žiaden alkohol,” tvrdí Kathleen Grant, spoluautorka výskumu.
Zarážajúce výsledky liečby
GDFN je známy aj ako rastový faktor a v tomto prípade vedci pozorovali zlepšenú funkciu neurónov syntetizujúcich dopamín, látku šťastia. V prípade alkoholizmu chronická konzumácia alkoholu znižuje uvoľňovanie dopamínu. Dopamín nám pomáha umocňovať určité správanie aj vďaka tomu, že sa vďaka nemu cítime dobre. Konzumácia alkoholu má potenciál zvýšiť dopamín, no ak ho konzumujeme pravidelne, mozog sa naň prispôsobí tak, že zníži uvoľňovanie dopamínu.
Pri alkoholizme platí, že ľuďom už pitie alkoholu “nerobí dobre”, no cítia potrebu udržiavať sa v intoxikovanom stave. Výskumníkom sa podarilo prostredníctvom GDFN zlepšiť uvoľňovanie dopamínu. Počas operácie použili magnetickú rezonanciu na to, aby naviedli vírus do špecifického mozgového regiónu.
Ako sme už spomenuli, ide o procedúru, ktorá sa už dnes používa na liečbu Parkinsonovej choroby. Výsledky však vedcov zarazili.
“Po zákroku sme pozorovali, ako mozog začal vylučovať dopamín vo väčšom množstve. To viedlo k tomu, že opice drasticky sekli s pitím,” vysvetľuje Grant.
Alkoholizmus a s ním spojené problémy sú globálne stále výrazným problémom. Predpokladá sa, že ročne zomrie globálne na alkohol približne 2,4-milióna ľudí. Nová procedúra natrvalo zmení mozog cez chirurgický zákrok, preto by sa použila len v najzávažnejších prípadoch alkoholizmu. Operáciu by mohli podstúpiť napríklad ľudia, na ktorých nezabrali žiadne tradičné formy liečby alkoholizmu a ktorí by svojim správaním mohli ublížiť sebe alebo ostatným.
