Niektoré kultúry vrátane tej japonskej, praktizovali v minulosti takzvanú modifikáciu lebky. Ide o proces, v ktorom je lebka mladého jedinca stlačená, čím dochádza k jej permanentnej deformácii. Táto praktika sa objavuje ešte pred začiatkom písomnej histórie a predpokladá sa, že môže ísť o spôsob ako demonštrovať status človeka.
Výskumníci z Kyushu University v rámci novej štúdie nahliadli hlbšie do tejto praktiky. V štúdii publikovanej v PLOS ONE dokazujú, že sa deformovaniu lebky venovali aj ľudia z kultúry Hirota, ktorí žili na japonskom ostrove Tanegashima okolo 3. do 7. storočia nášho letopočtu. Výskum ostatkov týchto jedincov ukázal, že medzi pohlaviami neexistovali žiadne rozdiely. K deformáciám lebiek dochádzalo rovnako u mužov a u žien.
Vedci objavili deformované lebky počas vykopávok, ktoré sa na ostrove odohrali medzi rokmi 1957 a 1959, následne potom ešte v rokoch 2005-2006. Hoci vedci deformované lebky našli, nevedeli či bola deformácia úmyselná alebo išlo o vedľajší produkt iných praktík. V rámci štúdie vedci použili 2D záber obrysu lebky a následne 3D sken jej povrchu. Zároveň porovnávali dáta z iných archeologických nálezísk v Japonsku.
„Naše výsledky poukazujú na špecifickú morfológiu lebky a výrazné štatistické rozdiely medzi jedincami z kultúry Hirota a iných kultúr,“ tvrdí Noriko Seguchi, vedúci štúdie.
Prečo k deformáciám lebiek dochádzalo?
Výskumníci stále nevedia s istotou povedať, prečo si príslušníci tejto kultúry deformovali lebku. Jednou z vedúcich teórií je tá, podľa ktorej si deformáciou lebky členovia prechovávali kmeňovú identitu. Objav vedcov ponúka možnosť hlbšie nahliadnuť do praktík prastarých kmeňov a spoločností.
Unveiling Japan's ancient practice of cranial modification: The case of the Hirota people in Tanegashima https://t.co/IKNQtlzGhW
— Roger Highfield (@RogerHighfield) August 18, 2023
Ako sme už spomenuli, deformácia lebky je fenomén objavujúci sa naprieč históriou a v niektorých prípadoch sa praktizuje dodnes, napríklad v štáte Vanunatu. Z histórie sa predpokladá, že aj Húni mohli praktikovať deformáciu lebky. Známejšie príklady sú staroveké civilizácie Mayov alebo Inkov. Deformácia lebky začína krátko po narodení a trvá niekoľko rokov, kým sa nedosiahne požadovaný tvar lebky, alebo kým dieťa neodmietne nástroj použitý k deformácii.
Aj nový výskum naznačil, že deformáciou lebky vyjadrovali ľudia príslušnosť k určitej skupine, alebo kmeňu. Ďalšou z populárnych teórií je, že sa tým vyjadrovalo sociálne postavenie. Vyjadrenie sociálneho statusu mohlo byť dôvodom deformácie lebky hlavne v Mayskej ríši. Jedinci chceli dosiahnuť esteticky krajší vzhľad, ktorý by zohľadňoval žiadané vlastnosti. Predpokladalo sa, že ľudia s dlhšou lebkou môžu byť múdrejší alebo mať bližšie k svetu duchov.
Zároveň sa vedci domnievajú, že cieľ deformácie bolo napodobniť civilizácie, ktoré mali lebku predĺženú prirodzene, napríklad starovekých Egypťanov. Výskumníci zatiaľ nevedia povedať aký mala deformácia lebky dopad na zdravie, no už v predchádzajúcich výskumoch dokázali, že kapacita mozgu sa predĺžením lebky nezmenila.
