Výskumníci z Varšavskej univerzity našli počas archeologických vykopávok v arménskom meste Metsamor stopy po múke, ktorá mala 3-tisíc rokov. Múku našli vo vnútri štruktúry podporovanej stĺpmi, ktorá sa zrútila dôsledkom požiaru.
Historická múka sa nachádza vtlačená do vrstvy s hrúbkou niekoľkých desiatok centimetrov a ako priznáva vedúci projektu, v momentálnom stave je nepoužiteľná. Počas výskumu však zistili, že v budove pred troma tisícročiami mohli ľudia skladovať až tri a pol tony múky, no len malé množstvo sa zachovalo do dnešného dňa. Ide však o mimoriadne vzácny nález, hoci nie je jediným. Stopy po múke našli aj v pozostatkoch opevnenej usadlosti na archeologickom nálezisku Karmir Blur.
Large amounts of flour residue from 3,000 years ago have been discovered by a Polish-Armenian team of archaeologists working in #Metsamor. #Armenia #anatolia@UniWarszawski @PCMA_UW https://t.co/hkhXWoiZ6D pic.twitter.com/G7LQ8D6e11
— Science in Poland (@ScienceinPoland) May 21, 2023
Nálezisko Metsamor je jedným z najznámejších nálezísk v Arménsku. Predpokladá sa, že opevnenú usadlosť naši predkovia vybudovali okolo štvrtého tisícročia pred Kristom. Štruktúra v ktorej múku našli bola masívna. Podporovalo ju až 18 drevených stĺpov, usporiadaných do dvoch radov a pokrývala ju trstinová strecha. Do dnešného dňa sa zachovalo niekoľko spálených fragmentov stĺpov a časti strechy.
„Skúmanú štruktúru považujeme za jednu z najstarších svojho typu v južnom Kaukaze a východnej Anatólii. Ostatky sa dokázali zachovať len vďaka požiaru, ktorý viedol ku kolapsu tejto štruktúry,“ tvrdí Krzysztof Jakubiak, vedúci projektu.
Na čo slúžila vyhorená štruktúra?
Archeológovia tvrdia, že štruktúra mala v minulosti reprezentatívnu funkciu a potom sa jej interiér zmenil. Predpokladajú, že potom začala slúžiť na ekonomické účely, pretože ľudia v nej postavili niekoľko pecí a vedľa nich bola múka. S najväčšou pravdepodobnosťou obyvatelia usadlosti v štruktúre piekli chlieb. Zachovalo sa množstvo materiálu, preto vedci usúdili, že išlo o masovú produkciu.
„Podľa môjho názoru ide o pekáreň, ktorá vyhorela. V transkaukazskej oblasti sa však múka pomerne často používala na náboženské účely. Stále teda nemáme úplne jasno v tom, na čo budova v skutočnosti slúžila,“ vysvetľuje Jakubiak.
Výskumné práce však ani z ďaleka nekončia. Vedci veria, že už čoskoro získajú viac odpovedí. V minulosti Metsamor zaberal rozlohu približne 10 hektárov a mestu dominovala pevnosť. Spálená budova ležala v nižšej časti mesta mimo hlavnej siete opevnení. Archeológovia nevedia kto pred 3-tisíc rokmi mesto obýval, pretože títo ľudia nevedeli písať. Je možné, že mesto bolo súčasťou protoštátneho kmeňa. Od 8. storočia pred Kristom mesto patrilo pod kráľovstvo Urartu.
Archeologické vykopávky prebiehajú v Metsamore už od roku 1965 a dnes patrí pod chránené archeologické náleziská. Od 11. do 9. storočia pred Kristom sa Metsamor rozšíril z desiatich hektárov na 100 hektárov. Centrálnu pevnosť obklopoval chrámový komplex so siedmymi svätyňami. V tej dobe bolo mesto Metsamor najdôležitejším kultúrnym a politickým centrom. Až do 17. storočia nášho letopočtu bolo mesto neustále obývané.
