Umelá inteligencia sa stáva čoraz populárnejšou témou. Dnes máme k dispozícii niekoľko veľkých AI modelov, s ktorými sa môžeme porozprávať alebo si od nich nechať poradiť. V rámci novej štúdie vedci z University of Illinois School of Information Sciences dokázali, že to ako sa s umelou inteligenciou rozprávame má vplyv na to, ako nám odpovedá.
Možno si poviete, že nejde o nič nové a sčasti máte pravdu. Pri rozhovore s umelou inteligenciou veľa závisí od promtu aký jej dáme, no výskumníkom sa v rámci tejto štúdie podarilo odhaliť aj niečo ďalšie. Odpovede umelej inteligencie závisia aj od motivácie užívateľa.
V rámci štúdie vedci testovali tri veľké jazykové modely, ChatGPT, Google Bard a Llama 2. Experiment ukázal, že tieto umelé inteligencie sú nápomocnejšie a skôr poskytnú relevantné informácie, ak má užívateľ jasný cieľ. Zároveň treba motiváciu sa dozvedieť to, čo hľadá. Naopak, umelá inteligencia vám neposkytne až tak kvalitné informácie v prípade, ak váhate alebo nie ste pevne rozhodnutý zmeniť svoj názor alebo správanie.
Ako príklad uvádzajú vedci pacienta trpiaceho cukrovkou, ktorý nechce zmeniť svoj životný štýl.
“Ak pacientovi doktor povie, že je potrebné zmeniť svoj životný štýl a začať cvičiť, umelá inteligencia by mala pacientovi poskytnúť relevantné informácie na to, aby mal pacient lepšie povedomie o svojom stave a aby dostal motiváciu zmeniť svoj životný štýl. Zároveň by mal pochopiť, ako nezdravé návyky ovplyvňujú jeho život a život ľudí okolo neho,” vysvetľujú vedci.
Umelá inteligencia poradí lepšie motivovaným užívateľom
Dnešná umelá inteligencia ale nemá špecifickejšie informácie o týchto procesoch. Na druhú stranu, ak je pacient sám motivovaný zmeniť sa a urobil pre to patričné kroky, tu už mu vie umelá inteligencia poradiť. Povedzme že tento človek začal navštevovať posilňovňu alebo sa rozhodol lepšie stravovať, v tomto prípade mu umelá inteligencia dokáže poskytnúť oveľa relevantnejšie rady, napríklad ohľadom cvikov alebo jedálnička.
V praxi to teda znamená, že ak nie je človek sám zvedavý a nepracuje s umelou inteligenciou, nepýta sa dodatočné otázky alebo si nerobí sám prehľad o veci čo ho zaujíma, existuje oveľa menšia pravdepodobnosť, že od nej získa tie informácie, ktoré hľadá. Naopak aktívna snaha dozvedieť sa niečo vás môže dostať k relevantným informáciám rýchlejšie.
Autori štúdie vysvetľujú, že v niektorých aspektoch môže táto vlastnosť umelej inteligencie uškodiť. Ako príklad uviedli zdravotný problém,. Vhodnou situáciou môže byť napríklad aj to, ak niekto cez umelú inteligenciu hľadá pomoc s depresiou alebo iným problémom. Častokrát sa stáva, že položením všeobecnej otázky čakáme odpoveď na všetko,. V prípade umelej inteligencie platí, že na všeobecnú otázku všeobecná odpoveď.
Autori štúdie chcú túto vlastnosť jazykových modelov zmeniť, aspoň čo sa zdravotných problémov týka. Umelá inteligencia by mala do budúcna poskytnúť relevantné informácie a potrebnú podporu aj v prípade, ak pacient nevyvíja dostatočnú motiváciu pri riešení svojho problému.
