Sociálno-antropologické a etnografické štúdie nám vedia povedať ako vyzerajú dnes existujúce spoločenstvá. Čo sa však týka prehistorických spoločenstiev, v tomto prípade sa vedci musia spoliehať len na nepriame dôkazy, ktoré predstavujú biologické a kultúrne ostatky.
Výskumníci dokážu z objavených ostatkov a artefaktov usúdiť pohlavie našich predkov, vek v akom zomreli a ako boli ich telá pochované. Archeogenetické dáta zas dokážu vedcom prezradiť biologické vzťahy medzi jedincami. Na základe všetkých týchto dôkazov môžu výskumníci odhadnúť ako prehistorické spoločenstvo mohlo vyzerať.
V Nature bola publikovaná štúdia, ktorá sa zameriava na to, ako mohlo vyzerať spoločenstvo našich predkov žijúcich v západnej Európe počas obdobia neolitu, presnejšie v rozmedzí rokov 4850 až 4500 pred Kristom. Štúdia zistila, že ostatky objavené neďaleko francúzskej obce Gurgy možno zaradiť do dvoch hlavných rodokmeňov rozpínajúcich sa sedem generácií. Autori štúdie poukazujú na to, že medzi ostatkami sa nenašli nevlastní súrodenci, no pozorovali pomerne vysoký počet dospelých súrodencov. Všetko nasvedčuje tomu, že v komunite prevládali stabilné zdravotné podmienky a podporujúca sociálna sieť. Na základe rozdielov v izotopoch stroncia výskumníci usudzujú, že na tomto mieste komunita žila len pár dekád. Výskum priniesol nové informácie o jednom z najdôležitejších bodov v histórii človeka, prechodu na farmárčenie.
Štúdie zameriavajúce sa na biologické príbuzenstvo v Európe počas neolitu nie sú bežné. Vo väčšine prípadov sa vedci zameriavajú na skupiny jedincov v špecifickom kontexte. Skúmajú napríklad ostatky objavené v blízkosti megalitov, ktoré ukrývajú vysoko postavených jedincov, alebo skúmajú objavené masové hroby. Veľmi málo vedeckých prác sa však zameriava na ničím špecifické hroby, ktoré môžu poskytnúť o niečo presnejší obraz o bežnom ľude.
Na pohrebisku neďaleko francúzskej obce Gurgy výskumníci našli ostatky 128 jedincov. Ide teda o najväčší cintorín v regióne, ktorý sa datuje do 5. tisícročia pred Kristom. Hroby sa vyznačujú odlišnými pozíciami tiel a vedci si všimli aj vplyv odlišných kultúr.
Dva hlavné rodokmene
Ako sme už spomenuli, výskumníci odhalili, že ľudí pochovaných na cintoríne možno zadeliť do dvoch hlavných rodokmeňov. Ukázalo sa tiež to, že generácie sú takmer vždy prepojené cez mužskú líniu. Zo samotných pohrebov dokázali vedci vyčítať, že v páre otec-syn boli telá výrazne bližšie pri sebe, ako v prípade akéhokoľvek iného príbuzenského páru.
Zaujímavosťou je, že medzi prvými štyrmi generáciami vedci nenašli žiadne ostatky dospievajúcich jedincov, čo je prekvapivé, vzhľadom na úmrtnosť archaických populácií. Počas posledných troch generácií sa však tento trend menil, z 25 jedincov boli dospievajúci 20. Tento objav sedí s teóriou, že sa niekoľkogeneračná komunita presunula na toto miesto. Na predchádzajúcom pohrebisku teda nechala zosnulé deti. V posledných generáciách vedci neobjavili veľa ostatkov dospelých. To môže znamenať, že sa komunita opäť presunula na iné miesto, pričom za sebou nechali zosnulé deti a dospievajúcich.
Rovnako zaujímavé je, že ženy, ktoré sa pripojili ku komunite ako dospelé, boli len vzdialené príbuzné a mali rôzne pomery izotopov stroncia, čo naznačuje, že viaceré skupiny v susedných regiónoch sa stretávali a vymieňali, kde dochádzalo k vymieňaniu si členov. Okrem toho sa zistilo, že súrodenci pochovaní vždy zdieľali oboch svojich rodičov. Neboli zistení žiadni nevlastní súrodenci, čo naznačuje, že spoločnosť bola monogamná.
Vedci rovnako hovoria, že ľudia sa dožívali pomerne vysokého veku, čo naznačuje všeobecne stabilné podmienky zdravia a výživy. Inými slovami, spoločnosť bola pomerne stabilná.
