Výskumníci z Cambridge University dokázali digitálne rekonštruovať chýbajúce mäkké tkanivo nášho predka, australopiteka menom Lucy. Štúdia po prvýkrát v histórii dokázala, že už tento druh dokázal stáť vzpriamene tak, ako to dnes dokážeme my.
Lucy je slávna fosília druhu Australopithecus afarensis, ktorú vedci objavili v Etiópii v 70. rokoch minulého storočia. Australopitekovia sa vo všeobecnosti považujú za pomerne primitívneho predka človeka a žili vo východnej Afrike pred viac ako troma miliónmi rokov. Tento druh sa vyznačoval menším mozgom, opičou tvárou a schopnosťou chodiť po dvoch nohách. Podľa našich súčasných poznatkov žil Australopitek ako v korunách stromov, tak aj na zemi.
Fosília Australopiteka Lucy je jednu z najzachovalejších a najkompletnejších kostier tohto druhu. Vedcom sa podarilo objaviť až 40% jej kostry. Autori novej štúdie dokázali na základe verejne dostupných dát o fosílií digitálne rekonštruovať svalovú štruktúru spodnej časti tela tohto druhu. Počas výskumu rekonštruovali 36 svalov v každej nohe. Takmer všetky svaly boli väčšie ako svaly moderného človeka. Napríklad svaly v lýtku a stehne boli dvakrát väčšie ako u ľudí. Tvorili približne 74% celkovej hmotnosti australopiteka, pričom svaly moderných ľudí tvoria len 50% našej hmotnosti.
Jedinečný spôsob chôdze
Odborníci sa zhodujú na tom, že Lucy vedela kráčať po dvoch nohách. Doteraz ale nebolo jasné ako presne kráčala. Niektorí naznačovali, že jej chôdza pripomínala chôdzu šimpanza, iní verili že sa pohybovala viac ako my. V posledných 20 rokoch však čoraz viac výskumníkov súhlasilo s tým, že Lucy dokázala chodiť vzpriamene. Nová práca priniesla viac dôkazov podporujúcich túto teóriu.
„To ako Lucy chodila vieme zistiť jedine rekonštrukciou svalov, ktoré sa nachádzali v spodnej časti tela. My sme dnes jedinými tvormi, ktoré dokážu chodiť po dvoch s vystretými kolenami. Svaly Australopiteka Lucy naznačujú, že jej chodenie po dvoch išlo tak dobre ako nám, no zároveň bola doma aj v korunách stromov. Veríme že tento tvor sa pohyboval spôsobom, akým to nedokáže žiadny žijúci tvor na planéte,“ tvrdí vedúca štúdie, doktorka Ashleigh Wiseman.
Lucy žila v korunách stromov, no nestratila sa ani v otvorenejšom prostredí. Jej jedinečný spôsob chôdze umožnil efektívne využívanie oboch typov prostredí. V čase smrti bola Lucy mladá, vysoká približne meter a vážila okolo 28 kg. Jej mozog mal približne tretinu toho nášho.
V rámci rekonštrukcie vedci použili už existujúce modely Lucy. Následne Wiseman pracovala s MRI a CT skenmi kostí a svalov moderného človeka. Na základe týchto dát dokázala vytvoriť cestu pre svaly a rekonštruovať ich. Prvým krokom bolo vytvorenie kostry Lucy a objavenie kĺbov. Keď Wiseman vedela ako sa mohol každý kĺb pohybovať a otáčať, začala postupne na kostru vkladať svaly. Rekonštrukcia svalov vedcom umožnila zistiť ako Australopitek Lucy chodil. Podobné metódy vedci použili aj na odhadnutie rýchlosti Tyrannosaura Rexa.
