Huby z rodu lysohlávok sú známe svojimi halucinogénnymi účinkami. Viaceré domorodé kultúry tieto huby používajú v rámci svojich rituálov dodnes a oveľa viac kultúr ich používalo v minulosti.
Lysohlávky majú psychoaktívnu látku psilocybín, ktorá svoj rozmach zažila napríklad v 60. a 70. rokoch minulého storočia v komunite hippies. Lysohlávky a psilocybín ostávajú v určitých komunitách populárne dodnes, no v posledných rokoch sa im venuje väčšia pozornosť aj z medicínskeho hľadiska.
Ukazuje sa, že v kontrolovaných dávkach môže psilocybín pomôcť liečiť posttraumatickú stresovú poruchu, depresiu alebo môže pomôcť pacientom v posledných momentoch života. Výskumníci z University of Utah v rámci novej štúdie skúmali do hĺbky genetické základy a evolúciu lysohlávok a psilocybínu.
Ukázalo sa, že hoci chceme túto psychoaktívnu látku využívať na liečbu, vieme o nej len veľmi málo. Gro dostupných informácií pochádza len zo zlomku zo 165 druhov húb, ktoré existujú. Väčšine húb produkujúcich psilocybín sa veda doteraz nevenovala.
Autori štúdie zistili, že lysohlávky vznikli oveľa skôr, než sa prvotne predpokladalo. Po prvýkrát sa objavili pred približne 65-miliónmi rokov, približne v dobe, keď Zem zasiahol ničivý asteroid, ktorý vyhladil dinosaurov.
Ako vznikla psychoaktívna látka?
Analýza vedcov ďalej ukázala, že existujú dva rozličné genetické rády, ktoré stoja za produkciou psilocybínu. Tieto dva genetické vzorce korešpondujú k prehistorickému rozdeleniu génov. V praxi to znamená, že lysohlávky mohli získať psilocybín dvoma nezávislými spôsobmi vo svojej evolučnej histórii.
“Ak sa z psilocybínu naozaj stane zázračný liek, ako sa sľubuje, budeme musieť vyvinúť lieky, ktoré by dokázali zlepšiť efektivitu tejto psychoaktívnej látky. Otázkou je, čo ak tieto látky už v prírode existujú?” pýta sa Bryn Dentinger, jeden z autorov štúdie.
Predchádzajúce štúdie dokázali identifikovať zhluk štyroch základných génov, ktoré produkujú psilocybín. Autorom novej práce sa podarilo odhaliť druhý výrazný vzorec. Autori štúdie predpokladajú, že prvý huby produkujúce psilocybín vznikli ako huby rozkladajúce drevo. Následne sa rozdelili a prešli do pôdy. Niektoré druhy sa však vyvinuli na rast vo výkaloch bylinožravcov.
Molekulárna štruktúra psilocybínu napodobňuje serotonín a silno sa viaže na serotonínové receptory, predovšetkým 5-HT2A. Na tento receptor sa viaže veľa psychedelík. Autori štúdie veria, že pochopením evolučnej histórie psilocybínu a lysohlávok nám pomôže zodpovedať základné otázky ohľadom týchto zázračných húb. Vedcov napríklad zaujíma to, ako presne hubám psilocybín vlastne pomáha. Vieme, že lysohlávky dokázali prežiť masové vymieranie života, ktoré nastalo pred 66-miliónmi rokov a počas ktorého vymrelo 80% všetkého života. Počas obdobia temna a smrti sa však mimoriadne darilo rozličným hubám. Okrem nich sa darilo suchozemským gastropódom, napríklad slimákom. Dnes je známe, že slimáky radi idú na rôzne huby. Autori štúdie sa domnievajú, že psilocybín mohol vzniknúť ako odpudzovadlo slimákov.
