Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba odhalili mimoriadne zvláštneho hnedého trpaslíka, ktorý môže vytvárať svoju vlastnú polárnu žiaru, informuje NASA.
Hnedé trpaslíky sa častokrát prezývajú aj ako “nepodarené hviezdy”. Sú to objekty, ktoré hmotnosťou prevyšujú Jupiter, no zároveň majú hmotnosť nižšiu než je typická hmotnosť hviezdy. Práve ich hmotnosť nebola dostatočne vysoká na to, aby sa pod obrovským tlakom v jadrách týchto objektov spustila fúzna reakcia.
Nedávno objavený hnedý trpaslík nesie označenie W1935 a výskumníkov zaujal kvôli infračervenej emisii metánu, ktorú zaznamenal Webbov teleskop vo vyššej atmosfére objektu. Tento nález astronómovia nečakali, pretože tento hnedý trpaslík nemá centrálnu hviezdu okolo ktorej by obiehal a samotný objekt je veľmi chladný. Vedci teda neobjavili žiaden jasný zdroj energie, ktorá by emisiu vytvárala.
Autori výskumu však špekulujú, že za emisiou môže stáť proces, ktorý vytvára polárnu žiaru. K záverom vedcom dopomohli poznatky o našej Slnečnej sústave. Emisie metánu sú niečo, čo môžeme bežne pozorovať v prípade plynných obrov ako Jupiter alebo Saturn. Vo vyšších častiach atmosféry dochádza vplyvom dynamických procesov k ohrievaniu, ktoré vytvára pozorované emisie a zároveň s nimi aj polárnu žiaru.
Polárnu žiaru môžeme pozorovať aj na Zemi, no tu vzniká o trochu inak. Keď energetické častice zasiahnu našu magnetosféru, po magnetickom poli sa posunú nižšie a zasiahnu našu atmosféru v polárnych oblastiach. V atmosfére sa zrazia s molekulami plynu a vytvárajú farebné svetlá na oblohe.
Páchateľ ostáva zatiaľ neznámy
Jupiter a Saturn má okrem tohto typu polárnych žiar ešte svoje vlastné. Tento druhý typ polárnej žiary vzniká vďaka interakcii s blízkymi aktívnymi mesiacmi. V prípade Jupitera je to mesiac Io a v prípade Saturnu zas Enceladus.
Polárna žiara v atmosfére hnedého trpaslíka W1935 však ostáva záhadou. Hnedý trpaslík nemá solárne častice, ktoré by zasiahli jeho atmosféru. Môže však ísť o neznámy interný proces, alebo interakciu so zatiaľ neznámym aktívnym mesiacom.
“Očakávali sme objavenie metánu, pretože hnedé trpaslíky sú ho plné. Namiesto toho aby metán absorboval svetlo sme videli pravý opak, tento metán žiaril. Hneď ako som to uvidel som ostal zarazený. Nevedel som si vysvetliť, ako môže z tohto hnedého trpaslíka vychádzať emisia metánu,” tvrdí Jacke Faherty, jeden z autorov štúdie.
Astronómovia si pomohli počítačovými modelmi, ktoré im pomohli lepšie pochopiť, aké procesy sa môžu ukrývať za záhadnou emisiou. Najlepšie výsledky naznačujú, že za týmto prazvláštnym fenoménom sa ukrývala teplotná inverzia. Tá nastáva, keď sa teploty v atmosfére zvyšujú s rastúcou nadmorskou výškou. Ani teplotná inverzia ale nedokáže vysvetliť všetko.
Zatiaľ astronómovia musia len čakať na to, či Webb potvrdí existenciu aktívneho mesiaca okolo hnedého trpaslíka. Ak nie, vesmírny teleskop môže nahliadnuť na kompozíciu jeho atmosféry, ktorá by mohla vedcom priniesť viac informácií o tom, prečo metánová emisia vznikla v atmosfére tohto hnedého trpaslíka.
