Plynný obor Jupiter je s prehľadom najväčšou planétou Slnečnej sústavy a výskumníci predpokladajú, že hrá kritickú úlohu v ochrane našej planéty.
Jupiter je totiž nielen najväčšou planétou, ale aj planétou s najväčšou gravitáciou. Znamená to, že dokáže ovplyvniť dráhy komét a asteroidov, ktoré by v opačnom prípade vrazili priamo do Zeme, vysvetľujú vedci z University of California, Riverside. Zdá sa však, že sme v tomto smere vyhrali kozmickú lotériu. Ako dokazuje nový výskum, plynné obry majú skôr tendenciu “hrať” sa s menšími terestriálnymi planétami, podobnými Zemi.
Nie je však hra ako hra, v tomto prípade autori zistili, že plynné obry majú skôr tendenciu vykopnúť menšie planéty z obývateľnej zóny a tým zdevastovať akékoľvek prijateľné podnebie, aké tieto svety mohli mať. Obývateľná zóna predstavuje vzdialenosť od hviezdy, v ktorej planéta dostáva ideálne množstvo energie od hviezdy, aby mohla mať na svojom povrchu vodu v kvapalnom skupenstve.
V rámci štúdie autori preskúmali sústavu HD 141399, ktorá ukrýva štyroch plynných obrov. Tieto planéty sa nachádzajú ďalej od hviezdy. To predstavuje ideálny model našej Slnečnej sústavy, v ktorej sú planéty Jupiter a Saturn tiež ďalej od svojej hviezdy.
“Sústava HD 141399 má štyri Jupitery, ktoré pôsobia ako demolačné gule a spôsobujú chaos v celej sústave,” tvrdí Stephen Kane, jeden z autorov štúdie.
Plynné obry nie sú dobrým znamením
Kane v rámci práce vytvoril simulácie tejto sústavy, hlavne gravitačného vplyvu týchto obrov. Cieľom simulácií bolo zistiť, či by Zem mohla existovať na stabilnej obežnej dráhe. Ukázalo sa, že áno, hoci je to veľmi nepravdepodobné. Existuje totiž len pár oblastí, kde by gravitačné sily plynných obrov nevykopli Zem z obývateľnej zóny.
Štúdia sa však pozrela aj na iný scenár. Ukázalo sa, že planétu podobnú Zemi by z obývateľnej zóny vykopla aj jedna obria planéta, ktorá by sa nachádzala uprostred obývateľnej zóny. V tomto prípade sa pozreli na sústavu GJ 357, ktorá leží v našom susedstve, len 30 svetelných rokov od nás. Predpokladá sa, že jedna z planét, GJ 357 d, môže mať hmotnosť až 10-násobku hmotnosti Zeme. To znamená, že pravdepodobne nejde o terestriálnu planétu.
Simulácie ukázali rovnaký scenár. Vo väčšine prípadov by táto gigantická planéta vykopla Zem z obývateľnej zóny. Existuje však možnosť, v ktorej by si naša planéta dokázala zachovať stabilnú obežnú dráhu. Tá by však bola mimoriadne eliptická.
“V praxi to znamená, že s takouto orbitou by planéta podobná Zemi mala doslova šialené podnebie,” tvrdí Kane.
Autori štúdie tvrdia, že by sme mali byť za našu sústavu mimoriadne vďační. Dnes vieme, že Jupiter Zemi pomohol, no za hranicami Slnečnej sústavy, sa situácia diametrálne líši. Plynné obry majú tendenciu vytvárať chaos, nie chrániť menšie planéty v sústave.
