Niektorí vedci už dlhšie naznačujú, že Mars mohol získať prívlastok modrá planéta skorej ako naša Zem. Krátko po vzniku planéty existovali na dnes už vyprahnutom svete prijateľné podmienky pre život, napríklad hustejšia atmosféra, miernejšie teploty a voda na povrchu.
V určitom bode sa však niečo zmenilo a planéta spustla do podoby, v akej ju môžeme vidieť dnes. Zatiaľ čo na Zemi život prekvitá naďalej, na Marse by sme ho hľadali márne. Čo však môžeme na planéte nájsť sú stopy toho, ako planéta vyzerala v dávnej minulosti. Jednu takú sa podarilo objaviť aj vedcom z Planetary Science Institute, ktorí si všimli niečo, čo mohlo byť kedysi dávno bahnové jazero.
Toto jazero vzniklo pred takmer 4-miliardami rokov, za čias, kedy boli podmienky na planéte vhodné pre život. Hoci táto práca nehovorí či na Marse život existoval alebo nie, ukazuje nám, kde by sme mohli nájsť potrebné dôkazy. Vedci síce nevylučujú existenciu života na Marse, no zároveň upozorňujú, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa na planéte vyvinulo niečo komplexnejšie než mikroorganizmy.
Existoval na Marse život?
Výskumníci sa v rámci novej štúdie zamerali na komplexné územie okolo dávneho bahnového jazera vrátane odtokových oblastí. Vysvetľujú, že voda tečúca týmito kanálmi opotrebovala okolité štruktúry a popri tom dochádzalo aj k ukladaniu sedimentov na dno a pod povrch týchto štruktúr. Táto vrstva pokrýva veľké časti severnej nížiny planéty. Zároveň to autori popisujú ako komplexné územie, ktoré by mohlo byť problematické pre vyšetrovanie histórie vody na planéte.
Jazero získavalo svoju vodu spod povrchu, zo štruktúr ktoré v sebe ukrývali vodu. Zároveň sa predpokladá, že pod povrchom mohla vzniknúť prepojená sieť jaskýň, niekoľko kilometrov širokých a plných vody. Voda sa postupne dostávala na povrch a po sebe zanechávala sedimenty, v ktorých sa môže nachádzať množstvo biomolekúl.
“Naše numerické modely odhaľujú fascinujúci príbeh. Jazero pravdepodobne získavalo vodu z podzemnej vrstvy, v ktorej segregácia sedimentárnych skál vytvorila vodou naplnené komory, niekoľko kilometrov široké a stovky metrov hlboké. Tento proces odštartovala sopečná činnosť,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Bryan Travis.
Výskumníci naznačujú, že pozostatok tohto bahenného jazera by mohol poskytnúť prístup k materiálu, ktorý by nám pomohol získať odpoveď na otázku, či na Marse niekedy existoval život. Americká NASA zvažuje, že tento región zvolí ako pristávacie miesto pre novú misiu. Hlavnou náplňou misie je hľadať biologické stopy, hlavne lipidy. Ide o mimoriadne odolné biomolekuly, ktoré by dokázali prežiť miliardy rokov na Marse.
Sedimenty v bahennom jazere môžu byť zároveň mladšie ako okolité štruktúry. Znamená to, že dlhú dobu mohli existovať pod povrchom planéty.
