Vo vesmíre sa pomerne často stáva, že z jedného molekulárneho oblaku vznikne viac ako jedna hviezda. Tie by mali byť, aspoň podľa modelov astrofyzikov, kompozične identické, no nie sú. Výskumníci z ASTRO 3D sa vo svojej novej práci lepšie pozreli na túto vesmírnu záhadu.
Ako vedci vysvetľujú, približne v 8% prípadov sa hviezdy dvojičky od seba líšia. Výskum ukázal, že za tento rozdiel môže to, že jedna z hviezd pohltila planétu, ktorá okolo nej obiehala.
“Pozreli sme sa na hviezdy dvojičky, ktoré vznikli z rovnakého materiálu, čiže by mali byť identické. Vďaka našej analýze a špičkovým observatóriám sme dokázali identifikovať chemické rozdiely medzi týmito hviezdami. Naša práca prináša silné dôkazy, podľa ktorých jedna z hviezd počas života pohltila jednu alebo viac planét,” tvrdí doktor Fan Liu, vedúci štúdie.
V rámci štúdie vedci preskúmali 91 hviezdnych párov. V približne 8% prípadov odhalili, že jedna z hviezd pohltila počas života aspoň jednu planétu. Všetky skúmané dvojičky patrili medzi hviezdy hlavnej postupnosti. Znamená to, že boli vo svojich “najlepších rokoch” života. Zistenia sa líšia od zaužívaného predpokladu, že hviezdy v neskorších štádiách života pohltia planéty, ktoré okolo nich obiehali.
Kanibalistické tendencie hviezd
Hviezda na sklonku života sa mení v červeného obra. Znamená to, že sa nafúkne a niekoľkonásobne expanduje. Podobný osud čaká o približne 5-miliárd rokov aj naše Slnko a predpokladá sa, že popri tom pohltí planéty Merkúr, Venušu a potenciálne aj našu Zem. Autori štúdie ale dokázali, že aj mladé hviezdy môžu svoje planéty pohltiť. Astrofyzici sa však stále dohadujú na tom, či hviezda planétu pohltí v celku alebo pomaly konzumuje planetárny materiál.
“Astronómovia mysleli, že niečo také nie je možné. V našej štúdii ale dokazujeme, že sa to stať môže, hoci sa to nedeje na dennej báze. Tieto zistenia nám dovoľujú otvoriť nové dvere do výskumov planetárnej evolúcie,” vysvetľuje Yuan-Sen Ting, spoluautor štúdie.
Nová zistenia zároveň prispejú k väčšiemu projektu, ktorým je pochopenie chemickej evolúcie vesmíru. Presnejšie výskumníci nahliadli do distribúcie chemických prvkov a ich cestu. Vysvetľujú, že to si vyžaduje, aby prvok skončil vo vnútri hviezd.
Otázkou do budúcna ostáva, ako tieto hviezdy pohltili planétu, ktorá okolo nich obiehala. Ako sme už spomenuli, mohli pohltiť planétu v celku alebo postupne konzumovali planetárny materiál. Autori štúdie sa prikláňajú k možnosti, že hviezda pohltila planétu v celku. Zároveň vysvetľujú, že hviezdy dvojičky nemusia byť nutne binárne sústavy, hoci niektoré zo skúmaných hviezd boli. Binárna sústava je sústava, v ktorej okolo seba obiehajú dve hviezdy. V tomto prípade sa však skôr zameriavali na také hviezdy, ktoré vznikali z jedného molekulárneho oblaku.
