Americká NASA využila možnosti Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba na pozorovanie jedného z najextrémnejších miest, aké možno v Mliečnej dráhe nájsť. Išlo o vnútornú časť protoplanetárneho disku hviezdy, ktorá je presiaknutá radiáciou. Zistili, že aj v takomto prostredí môže vzniknúť voda a ďalšie dôležité molekuly.
Nová štúdia naznačuje, že menšie pevné planéty podobné Zemi môžu vzniknúť aj v podmienkach, ktoré sme doteraz považovali za neakceptovateľné. Formáciu molekúl pozoroval Webbov teleskop prostredníctvom inštrumentu Extreme Ultraviolet Enviroments, v skratke XUE. Tento prístroj sa špecializuje na výskum protoplanetárnych diskov mladých hviezd.
Keď hviezda ukončí svoju formáciu, okolo nej ostáva ešte obrovský prstenec hmoty, ktorý nazývame protoplanetárny disk. V tomto prstenci sa môžu častice prachu postupne nabaľovať na seba, čím vznikajú nové planéty. Pri tejto štúdii vedci pozorovali čo sa deje v protoplanetárnom disku hviezdy v masívnom hviezdotvornom regióne. Ide o oblasť Mliečnej dráhy, v ktorej vzniká množstvo nových hviezd.
Ak chceme čo najlepšie pochopiť, ako vo vesmíre vznikajú rozličné typy exoplanét, astronómovia musia študovať prostredie, v akom tieto nové svety vznikajú. V rámci nového výskumu sa vedci zamerali na 15 protoplanetárnych diskov, ktoré objavili v hmlovine NGC 6357. Ide o pomerne veľkú hmlovinu ležiacu približne 5,5-tisíc svetelných rokov od nás, v súhvezdí Škorpión. Táto hmlovina sa považuje za najmladší a najbližší masívny hviezdotvorný komplex. Znamená to, že v tomto regióne vzniká množstvo nových hviezd a nájdeme tu aj najmasívnejšie hviezdy Mliečnej dráhy.
Nepravdepodobné miesto pre pevné planéty
Masívne hviezdy sú horúcejšie a tým pádom vyprodukujú aj viac UV žiarenia. V praxi to znamená, že môžu rozptýliť plyn v protoplanetárnom disku a tým zastaviť formáciu nových planét. Predpokladá sa, že okolo najmasívnejších hviezd vydrží protoplanetárny disk existovať len milión rokov, čo je z kozmického hľadiska naozaj krátka doba.
Webb je jediným teleskopom s dostatočným rozlíšením a citlivosťou na študovanie protoplanetárnych diskov v masívnych hviezdotvorných regiónoch. Najnovšie pozorovania ukázali, že aj v oblasti protoplanetárneho disku, ktorá je zaplavená UV radiáciou, môžu vzniknúť molekuly, ktoré predstavujú základné stavebné kamene pevných planét
“Zistili sme, že vnútorná časť protoplanetárneho disku v týchto extrémnych prostrediach je neuveriteľne podobná kompozícii disku v bližších hviezdotvorných regiónoch. Webb zaznamenal stopy vody a ďalších molekúl, napríklad oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého, kyanovodíku a acetylénu. Podpis týchto molekúl bol však slabší než naznačujú modely,” tvrdí Rens Waters, jeden z autorov štúdie.
Objav vedcov aj tak prekvapil, pretože ide o prvýkrát, čo tieto molekuly objavili v tak extrémnych podmienkach. Kompozícia protoplanetárneho disku okolo masívnych hviezd sa podobá disku, ktorý vzniká okolo menších a kľudnejších hviezd. Objav teda naznačuje, že pevné planéty môžu vznikať v oveľa širšom spektre podmienok, než sa prvotne predpokladalo. V ďalších krokoch výskumníci analyzujú kompozície zvyšných diskov a na základe toho odhadnú, aké vzácne alebo aké bežné sú pevné planéty v týchto extrémnych podmienkach.
