V roku 1970 vedec menom Gordon Gallup vytvoril jednoduchý test, pomocou ktorého dokážeme zistiť sebauvedomenie zvierat. Tento test pozostáva zo zrkadla a farebnej bodky, ktorá sa nachádza na časti tela, ktorú zviera môže vidieť len v zrkadle, no vie sa ku nej dostať.
Pointa testu je jednoduchá, ak zviera pri pohľade do zrkadla reaguje na bodku, potom vie, že pri pohľade do zrkadla vidí odraz svojho vlastného tela. Výsledky zrkadlového testu síce nemožno priamo zameniť za inteligenciu zvieraťa, testuje sa miera sebauvedomenia, ktorá sa na inteligenciu viaže. Zaujímavosťou je, že zrkadlovým testom prechádzajú ľudoopy, delfín skákavý, kosatka dravá, slony, kone, straka obyčajná, holuby, niektoré ryby a iné.
Čo sa týka človeka, testom väčšinou neprechádzajú deti, ktoré sú mladšie ako 18 mesiacov. Vo veku presne 18 mesiacov existuje 50% šanca, že zrkadlovým testom prejdú. Samozrejme že vekom sa táto schopnosť značne vylepší. Psy a mačky zrkadlovým testom neprechádzajú, no psy sa orientujú hlavne čuchom. Ak sa test modifikuje, psy dokážu reagovať na svoj vlastný pach.
Vo vedeckej publikácií Cell Press (cez eurekalert.org) sa objavil výskum, ktorý dokázal, že aj myši dokážu prejsť zrkadlovým testom a vedia rozpoznať, kedy sa niečo na ich tele zmenilo. V rámci experimentu výskumníci zafarbili čelo čiernych myší bielym atramentom a následne ich postavili pred zrkadlo. Keď sa myši videli, začali si viac čistiť hlavu. Autori výskumu konštatujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa pokúšali zmyť si z čela bielu bodku.
Dokážu myši rozpoznať, že sa pozerajú na vlastný obraz?
Autori štúdie ale vysvetľujú, že myši takto reagovali len ak už poznali zrkadlá, socializovali sa s inými podobnými myšami a ak bola biela bodka na hlave relatívne veľká. Autori výskumu následne identifikovali sadu neurónov v myšom hipokampe, ktoré majú na starosti vytváranie mentálneho obrazu o vlastnom tele. Podarilo sa im získať prvý pohľad do neurónových mechanizmov, ktoré ovládajú spôsob akým živočíchy rozpoznávajú samé seba.
“Aby mohla vzniknúť epizodická pamäť, napríklad sled udalostí nášho denného života, naše mozgy vytvárajú a ukladajú informácie o tom kde, kto kedy a ako. Najdôležitejším komponentom týchto informácií je sebauvedomenie,” tvrdí jeden z autorov štúdie Takashi Kitamura.
Štúdie sa bežne zaoberajú tým, ako mozog vníma a rozpoznáva iných, nie sám seba. Myši síce prešli zrkadlovým testom, no nemusí to hneď znamenať, že sú sebauvedomelé. Autori podotýkajú, že potrebovali veľa atramentu, ktorý zároveň poskytoval myšiam aj dotykovú odozvu. Myši našli fliačik na čelách, no až keď boli oboznámené so zrkadlom.
Výskumníci však identifikovali neuróny, ktoré sa aktivovali v momente, keď sa myš v zrkadle rozpoznala. Keď tieto neuróny následne vypli, myš prestala vykazovať čistiace sa správanie. V nasledujúcich štúdiách budú vedci zisťovať, či myš dokáže spoznať samú seba aj bez toho, aby na hlave cítila atrament.
