Mliečna dráha existuje v regióne vesmíru, ktorý astronómovia označujú ako lokálny vesmír. V rámci tohto regiónu poznáme aj takzvanú supergalaktickú rovinu.
Ako vysvetľujú výskumníci z Durham University, supergalaktická rovina je gigantická oblasť sploštenej štruktúry, ktorá má na dĺžku takmer miliardu rokov. Mliečna dráha sa nachádza v tejto štruktúre. V rámci novej štúdie si vedci všimli, že v tejto rovine nájdeme množstvo jasných eliptických galaxií, no diskové galaxie so špirálovitými ramenami ako naša Mliečna dráha, sú mimoriadne vzácne.
Výsledky novej štúdie naznačujú, že odlišné distribúcie eliptických a diskových galaxií sú úplne prirodzené a vznikajú vďaka kontrastu v prostredí vo vnútri a mimo supergalaktickej roviny. V tejto rovine nachádzame aj husté galaktické kopy, v ktorých sa jednotlivé galaxie navzájom ovplyvňujú ich enormnou gravitačnou silou. To môže viesť napríklad k častému zlúčeniu s inými galaxiami. Keď sa dve galaxie zrazia, špirálovitá galaxia sa premení na eliptickú, ktorá je “hladšia” bez výraznejšej internej štruktúry. To môže zároveň viesť k rastu supermasívnych čiernych dier.
Mimo supergalaktickej roviny galaxie žijú a vyvíjajú sa v relatívnej izolácii. Vďaka tomu si môžu zachovať svoju špirálovitú štruktúru.
Eliptické galaxie v našom susedstve
Mliečna dráha existuje v rámci supergalaktickej roviny. Nájdeme v nej niekoľko masívnych galaktických kôp a tisíce individuálnych galaxií. Ako sme už spomenuli na začiatku, väčšina z nich sa radí medzi eliptické galaxie. Autori novej štúdie využili v rámci svojej novej práce simuláciu SIBELIUS, ktorá ukazuje evolúciu vesmíru od ranného štádia pred viac ako 13,8-miliardami rokov až po súčasnosť. Od iných simulácií sa líši tak, že jej cieľom je presne reprodukovať pozorované štruktúry v dnešnom vesmíre.
“Distribúcia galaxií v supergalaktickej rovine je pozoruhodná. Ide o vzácne rozpoloženie, no nejde o úplnú anomáliu. Simulácia nám ukazuje jemné detaily evolúcie ostatných galaxií spolu si ich transformáciou na eliptické galaxie cez galaktické kolízie,” vysvetľuje Carlos Frenk, jeden z autorov štúdie.
Astronómov model SIBELIUS fascinuje ešte z jedného dôvodu. Ako vysvetľujú, model používa štandardný kozmologický model Lambda CDM, ktorý predpokladá, že väčšinu hmoty vo vesmíre tvorí záhadná temná hmota. Už v minulosti sa objavili štúdie, ktoré vyzývali na zmenu alebo prehodnotenie tohto modelu, no v tomto prípade dokážu vedci na jeho základe rekonštruovať najpôsobivejšie štruktúry vo vesmíre.
Už od 60. rokov minulého storočia si vedci začínajú všímať rozdiel medzi distribúciou eliptických a špirálovitých galaxií. Tento fenomén nedávno spomenul v zozname “kozmických anomálií” kozmológ a laureát Nobelovej ceny, Jim Peebles. Na jeho počesť autori štúdie vydali tento výskum.
“Uvedomil som si, že už môže existovať simulácia, ktorá by nám mohla zodpovedať, prečo sú okolo nás hlavne eliptické galaxie,” tvrdí Till Sawala, vedúci štúdie.
Simulácie vesmírnej evolúcie prebiehali na superpočítačoch COSMA 8 a Mahti. COSMA 8 sa nachádza na pôde Durham University a Mahti na pôde fínskej inštitúcie CSC.
