Alkoholizmus je stále jedným z najvážnejších spoločenských problémov globálne. Aj v malom množstve môže alkohol uškodiť nielen nášmu vzťahu, no má obrovský potenciál narušiť naše sociálne a pracovné vzťahy.
Závislosť na alkohole, alebo celkovo závislosť sa definuje ťažko. Medzi hlavné symptómy patrí mimoriadne silná, až neodolateľná chuť po predmete závislosti, v tomto prípade samotnom alkohole. Alkoholik stráca nad sebou kontrolu a keď už raz začne piť, kľudne aj jedným malým pivom, nevie kedy skončiť. Ďalším varovným bodom závislosti je aj vytvorenie tolerancie na alkohol a potreba prijímať väčšie množstvo škodlivej látky, aby sa dosiahla rovnaká úroveň opojenia.
Ťažko však definovať, kedy sa niekto stáva závislým na alkohole. Niekto môže získať závislosť po prvom poháriku, iný zas požíva alkohol vo veľkom, no závislým sa nestane. S ohľadom na to by sme mohli závislosť definovať aj ako neschopnosť prestať aj napriek tomu, že nám alkohol spôsobuje viditeľné zdravotné, sociálne, rodinné či iné problémy.
Aj u nás sa častokrát stretávame s tým, že alkoholizmom trpia hlavne starší ľudia. Nový výskum z University of Southern Denmark sa na tento prípad pozrel hlbšie. Výskumníci naznačujú, že aj mierna zmena v požívaní alkoholu môže výrazne pomôcť ľuďom vo veku 60 rokov a vyššie.
“Mnohí sú názoru, že celoživotný alkoholizmus sa už vyliečiť nedá, veď známe príslovie hovorí, starého psa novým kúskom nenaučíš. Lekári a vedci sa taktiež často držia názoru, že presvedčiť alkoholikov v dôchodkovom veku, aby prestali piť a vyhľadali liečbu, je zbytočné,” tvrdia výskumníci.
Aj malá zmena môže znamenať veľa
Nová štúdia v tomto smere dokázala, že dôchodcovia môžu výrazne zlepšiť kvalitu svojho života aj miernym obmedzením alkoholu, nemusia teda úplne abstinovať. Autori upozorňujú, že cieľom ich práce nie je podporovať alkoholizmus, no bojovať proti mýtu, ktorý je rozšírený nielen medzi lekármi, ale aj verejnosťou. Mnohí si myslia, že alkohol je poslednou vecou, ktorá môže dôchodcom poskytovať akúsi “radosť zo života”.
“V prípadoch ťažkého alkoholizmu častokrát nie je úplná abstinencia možná,” tvrdí Jeppe Tryggedsson, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci počas štúdie pracovali so staršími dobrovoľníkmi v dôchodkovom veku. Na začiatku sa ich pýtali rôzne otázky, týkajúce sa kvality ich života. Následne podstúpili ročnú liečbu, v rámci ktorej buď kompletne abstinovali alebo len znížili príjem alkoholu.
Ukázalo sa, že aj pri obmedzení alkoholu sa kvalita života človeka zlepšuje. Kvalita života môže byť odzrkadlená lepšou fyzickou kondíciou, zdravotným stavom, no aj náladou a sociálnym životom.
“Naša práca demonštruje efektívnosť liečby starších pacientov na alkoholizmus. Ak sa nám aj nepodarí dosiahnuť úplnú abstinenciu, obmedzením alkoholu sa aspoň ich život nezhoršuje,” vysvetlil Tryggedsson.
Nová štúdia môže pomôcť lekárom a terapeutom a inšpirovať ich, aby pomáhali aj starším osobám, u ktorých sa môže liečba zdať zbytočná.
