Rodina je základom spoločnosti aj dnes a v histórii tomu nebolo inak, hoci v dobe pred tisícmi rokmi mohla vyzerať o niečo inak ako teraz. Výskumníci z Johannes Gutenberg University v rámci novej štúdie preskúmali ostatky 32 ľudí, ktoré našli na pohrebisku v oblasti južného Uralu. Ostatky majú približne 3 800 rokov a autor štúdie cez ne skúmali, ako mohli vyzerať rodinné vzťahy v dobe bronzovej.
Genetická analýza vedcom ukázala, že pochovaných ľudí možno považovať za širšiu rodinu. V hrobe sa nachádzalo šesť bratov, ich ženy, deti a vnúčatá. Najstarší z bratov mal podľa autorov štúdie pravdepodobne šesť detí a dve ženy. Jedna zo žien pochádzala zo stepného regiónu v Ázii. Ďalší bratia žili pravdepodobne v monogamnom vzťahu a mali oveľa menej detí.
„Toto pohrebné miesto ponúka fascinujúci pohľad na prehistorickú rodinu. Je zjavné že prvorodený brat mal oveľa vyšší status a tým aj vyššie šance na reprodukciu,“ vysvetľuje Jens Blocher, vedúci štúdie.
Ženy prichádzali z ďaleka
Gény však odhaľujú oveľa viac. Veľké množstvo žien boli imigrantky a sestry bratov tak isto našli domov niekde inde. Výskumníci aj týmto objavom potvrdzujú, že v minulosti sa ženy sťahovali za manželstvom, čo v histórii dávalo zmysel z ekonomického a evolučného hľadiska. Jedno pohlavie, typicky muž, ostával doma a staral sa o majetok rodiny a pokračovanie jeho rodu. Žena vycestovala za partnerom, aby sa predišlo incestu v oblasti, kde žila.
Genetická diverzita prehistorických žien bola vyššia ako v prípade mužov. Aj to potvrdzuje, že ženy prišli z širšej oblasti a neboli medzi sebou príbuzné. V novom domove nasledovali mužov až do hrobu.
„Archeologické nálezy ukazujú, že pred takmer 4-tisíc rokmi už naši predkovia v oblasti južného Uralu poznali chov dobytka a prácu s kovom. Živili sa prevažne mäsom a mliečnymi výrobkami,“ tvrdí spoluautorka štúdie, Svetlana Sharapova.
Sharapova zároveň dodáva, že rodina nemala najlepšiu životosprávu. Predpokladá sa, že sa ženy dožívali maximálne 28 rokov, zatiaľ čo muži 36. V určitom bode pochovávanie v hrobe, ktorý sa označuje aj ako kurgan, prestalo. V tomto bode vedci objavili len kosti bábätiek a malých detí. Autori štúdie predpokladajú, že v určitom bode mohla usadlosť zasiahnuť choroba a preživší radšej odcestovali niekde inde v snahe nájsť lepší život.
Autori štúdie na záver dodávajú, že existuje globálne prepojenie medzi rodinnými systémami a špecifickým životným štýlom alebo ekonomickými podmienkami. Aj naši predkovia však v tomto smere vykazovali vysokú mieru flexibility. Zaujímavosťou však je vyššie postavenie prvorodeného syna, čo sa taktiež objavuje viackrát v histórii. Prvorodený mal viac partneriek a detí, zatiaľ čo mladší bratia viedli buď monogamný vzťah alebo nemali žiaden.
