Takzvaná sivá hmota je časť centrálnej nervovej sústavy pozostávajúca z veľkého množstva nervových buniek a obsahujúca len málo myelinizovaných nervových vlákien. Za svoj názov vďačí sivastej farbe.
Nový výskum z University of Cambridge ukázal, že množstvo sivej hmoty v dvoch regiónoch mozgu môže mať spojenie s tým, či majú tínedžeri túžbu začať fajčiť v období puberty. Zároveň môže vplývať na posilnenie závislosti na nikotíne. V rámci výskumu vedci skúmali mozgové snímky a behaviorálne dáta vyše 800 mladistvých vo veku 14, 19 a 23 rokov.
Z výsledkov vyplýva, že mladiství, ktorí začali s fajčením v 14 rokoch, mali postrehnuteľne menej sivej hmoty v ľavej časti čelného laloku. Tento región mozgu zodpovedá za našu schopnosť rozhodovať sa a ochotu porušovať pravidlá. Sivá hmota ako celok sa považuje za druh mozgového tkaniva, v ktorom spracúvame informácie. Mozog sa vyvíja až do dospelosti, no rast sivej hmoty sa zastavuje pred obdobím puberty.
Výskumníci naznačujú, že nižší objem sivej hmoty v ľavej časti čelného laloku môže byť dedičným predpokladom pre závislosť na nikotíne. Okrem toho si vedci všimli, že aj pravá časť laloku mala v prípade fajčiarov menšie množstvo sivej hmoty.
Hedonistické správanie
V prípade pravej časti laloku si vedci všimli, že strata sivej hmoty sa urýchlila so začatím fajčenia. Táto oblasť sa spája s vyhľadávaním vnemov. Výskumníci len hypotetizujú, že menej sivej hmoty na ľavej strane čelného laloku môže viesť k disinhibícii, teda k impulzívnemu, „rebelskému“ správaniu vyvolaného obmedzenou schopnosťou zvážiť dôsledky svojho konania. V tomto prípade vedci hovoria o vyššej šanci začatia s fajčením.
Hypotéza pokračuje ďalej. Keď mladistvý začne fajčiť, nastáva úbytok sivej hmoty v pravej časti čelného laloka. Úbytok sivej hmoty v tomto regióne sa spája s „hedonistickými motiváciami“, teda ovplyvňuje spôsob ako jedinec hľadá potešenie. Úbytok sivej hmoty v tomto kontexte vedci spájajú aj s nadmernou konzumáciou alkoholu a marihuany.
„V spojení naše nálezy poukazujú na neurobehaviorálny mechanizmus, ktorý vedie k skorému užívaniu nikotínu a dlhodobej závislosti. Fajčenie je dnes pravdepodobne najrozšírenejšia činnosť, na ktorej si môžeme vytvoriť závislosť. Zároveň môže viesť k predčasnej smrti,“ tvrdí profesor Trevor Robins, jeden z autorov štúdie.
Fajčenie typicky začína v puberte. Ak by vedci našli spôsob ako predpovedať vyššie riziko nadobudnutia tohto zlozvyku, potom by mohli nájsť spôsob, ako mu zabrániť. Tým by mohli pomôcť zachrániť milióny životov. Vedci vysvetľujú, že všeobecne menej sivej hmoty v čelnom laloku môže obmedziť kognitívne funkcie človeka v zmysle, že má menšiu schopnosť sebakontroly a je náchylnejší na rizikovejšie správanie.
Dáta ktoré poskytli mladiství vo veku 23 rokov vedcom ukázali, že ak človek pokračuje s fajčením, môže dôjsť k rýchlejšiemu úbytku sivej hmoty v pravej časti čelného laloku. Autori štúdie veria, že by mohli mať v rukách poznatky, ktoré im pomôžu odraziť sa a pochopiť, čo vedie mladých k fajčeniu a ako sa tento zlozvyk stáva častokrát celoživotnou závislosťou.
