Imunitný systém je jedným zo základných mechanizmov v ľudskom tele, ktorý nám pomáha odlišovať škodlivé od neškodného. Výskumníci už dlhú dobu vedia, že imunitný systém hrá dôležitú úlohu pri reakciách na alergény a patogény v prostredí. Menej jasné však bolo, či môže nejakým spôsobom ovplyvňovať naše správanie.
Výskumníci z Yale University nedávno publikovali výskum, ktorý priniesol definitívnu odpoveď. Ukázalo sa, že imunitný systém má skutočne vplyv na správanie človeka. Ľuďom s alergiou na morské plody môže byť zle už len keď ich zacítia, čo pomáha vyhýbaniu sa tomuto druhu jedál. Rovnakú situáciu môžeme pozorovať aj v prípade ak človek po určitom jedle dostal otravu.
„V rámci našej štúdie sme zistili že rozpoznávacie schopnosti imunitného systému riadia správanie, obzvlášť defenzívne správanie proti toxínom, ktoré sú komunikované najprv cez protilátky až do našich mozgov,“ tvrdí Ruslan Medzhitov, jeden z autorov štúdie.
Ak by imunitný systém túto schopnosť komunikácie nemal, mozog by nevaroval telo o možných nebezpečenstvách v prostredí a nepokúšal by sa im vyhnúť. V rámci štúdie vedci vykonali experiment pracujúci s myšami alergickými na proteín ova, ktorý môžeme nájsť v slepačích vajciach. Myši s alergiou mali tendenciu vyhýbať sa vode obsahujúcej tento proteín, zatiaľ čo kontrolná skupina zdravých myší túto vodu preferovala. Averzia voči vode s proteínom ova trvala u myší celé mesiace.
Následne vedci chceli zistiť, či dokážu zmeniť správanie alergických myší manipulovaním imunitného systému. V tomto smere zistili, že averzia prestala ak zablokovali protilátky IgE, ktoré vytvára imunitný systém. Protilátky spúšťajú uvoľňovanie mastocytov, ktoré spolu s ďalšími látkami komunikujú s časťami mozgu, ktoré majú na starosti averzné správanie. Bez protilátky IgE nenastal prenos informácie a myši sa prestali vyhýbať alergénu.
Obranný mechanizmus
Autori štúdie veria, že ich objavy dokazujú ako sa imunitný systém vyvíjal, aby pomohol zvieratám vyhnúť sa nebezpečným ekologickým faktorom. Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako reakcia na vonkajšie prostredie. Vďaka nemu môžu organizmy žiť vo vonkajšom prostredí, dokonca aj konkurovať iným organizmom. Komplexnejšie organizmy, napríklad stavovce, majú špecifický imunitný systém. Ten sa skladá z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktoré nie sú prítomné v nešpecifickom imunitnom systéme.
Specifická imunita sa zakladá na odpovedi organizmu voči patogénom. Tento imunitný systém dokáže rozpoznať svoje a cudzie bunky. Cudzie bunky v tele človeka vyvolávajú imunitnú reakciu, ktorá vedie k produkcii protilátok.
Vysvetľujú, že imunitný systém má schopnosť zapamätať si potenciálne nebezpečenstvá. Pochopenie toho ako tento proces funguje by mohlo jedného dňa vedcom pomôcť potlačiť prehnané reakcie na určité alergény, či iné patogény.
