Ochorenie X je všeobecné označenie pre zatiaľ neznámu chorobu, ktorá by mohla v budúcnosti spôsobiť ďalšiu globálnu pandémiu. Výskumníci z University of Edinburgh vo svojej novej práci dokázali, že výskum histórie vírusov by mohol pomôcť lepšie určiť, ktoré kmene by nám dokázali v budúcnosti spôsobiť problémy.
V rámci štúdie výskumníci identifikovali 70 vírusových rokov, ktoré pre nás predstavujú najväčšie riziko. Autori štúdie tvrdia, že vírusy s iným genetickým pozadím, nemajú vysokú šancu infikovať veľké množstvo ľudí. Pandémia ochorenia COVID-19 nám ukázala nepripravenosť zoči-voči globálnej pandémii. Výskumníci preto hľadajú spôsoby, ako by sme dokázali odhaliť blížiacu sa pandémiu a začali sa čo najskôr pripravovať.
Termín “ochorenie X” používa Svetová zdravotnícka organizácia na označenie hypotetického patogénu, ktorý by mohol pre ľudstvo predstavovať významné riziko. Ako vysvetľujú autori štúdie, RNA vírusy nesú genetickú informáciu ako RNA, v štruktúre podobnej DNA. Tieto vírusy môžu spôsobovať celý rad rôznych ochorení, mimo iné aj nachladnutie alebo kiahne.
RNA vírusy sú zodpovedné za väčšinu epidémií alebo globálnych pandémií v nedávnej histórii. Autori štúdie vysvetľujú, že monitorovanie RNA vírusov šíriacich sa cez zvieratá by nám mohlo pomôcť identifikovať tie, ktoré majú najväčšiu pravdepodobnosť preskočiť na ľudí. Takéto monitorovanie je však kvôli obrovskému počtu rôznych vírusom extrémne drahé a náročné.
Príprava na budúcu pandémiu
V rámci novej štúdie ale výskumníci sledovali evolúciu až 763 RNA vírusov vrátane všetkých, ktoré momentálne dokážu infikovať aj ľudí. Následne porovnávali evolúciu vírusov, ktoré dokážu prejsť zo zvieraťa na človeka, no nevedia sa medzi ľuďmi šíriť s tými, ktoré sa šíria aj medzi ľuďmi. Tu sa ukázalo, že vírusy šíriace sa medzi ľuďmi sa bežne vyvíjajú oddelene od tých vírusov, ktoré sa šíria zo zvieraťa na človeka, no nevedia sa ďalej šíriť medzi ľuďmi (zoonotické vírusy).
“Prísne zoonotické vírusy historicky neviedli k epidémiám medzi ľuďmi. Živočích, ktorý dokáže preniesť vírus na človeka, no zároveň to nevedie k infikovaniu ďalších ľudí, nezvyšuje riziko epidémie,” tvrdia vedci.
Zároveň však musia upozorniť, že stále existuje šanca na to, aby zoonotický vírus spôsobil ďalšiu globálnu pandémiu. Môže ísť napríklad o vtáčiu chrípku alebo úplne nový vírus. Nová štúdia však môže pomôcť upresniť pátranie po možnom “ochorení X”, medzi obrovským množstvom rôznych RNA vírusov.
“Zdá sa, že vírusy bez správnych predkov nespôsobujú epidémie. Spomedzi obrovského množstva vtáčích a cicavčích vírusov by sme sa mali sústrediť na tie, ktoré sú príbuzné s existujúcimi ľudskými vírusmi,” tvrdí profesor Mark Woolhouse, epidemiológ a jeden z autorov štúdie.
Woolhouse dodáva, že ak sa sústredíme na tieto príbuzné vírusy, pátranie po možnom ochorení X sa nám enormne uľahčuje.
