8. septembra zasiahlo Maroko ničivé zemetrasenie, ktoré pripravilo o život 2-tisíc ľudí. Portál The Conversation sa opýtal odborníkov, čo mohlo viesť k tejto tragédii.
Vieme, že naša planéta sa skladá z niekoľkých tektonických platní, ktoré sa hlboko pod našimi nohami pohybujú. Môže sa stať, že platne do seba narazia alebo sa o seba trú, čo spôsobuje radu geologických fenoménov, napríklad zemetrasenia, sopečnú činnosť či formáciu pohorí. To čo sa stalo v Maroku vyvolala hlavne interakcia eurázijskej a núbijskej tektonickej platne.
V tomto prípade eurázijská platňa tlačí na tu núbijskú, čo okrem iného viedlo aj k formácií pohoria Atlas. Práve tieto hory boli epicentrom nedávneho zemetrasenia. Hoci ide o mimoriadne pomalý proces, momentálne činnosť týchto dvoch tektonických platní vedie k skracovaniu pohoria Atlas. Dáta z GPS meraní naznačujú, že sa tieto dve platne k sebe približujú ročne o približne jeden milimeter. To zároveň môže vysvetliť seizmickú aktivitu v tejto oblasti.
Výskumníci predpokladajú, že takzvané zlomy, ktoré činnosťou vznikajú, sú pravdepodobne príčinou tohto zemetrasenia. Zároveň upozorňujú, že tieto zlomy mohli byť aktívne už niekoľko miliónov rokov. Atlas je výnimočný ešte jednou vecou. Vedci už dávnejšie zistili, že v tejto oblasti je litosféra Zeme o niečo tenšia a objavuje sa tu neobvyklý vzostup zemského plášťa. Aj to možno považovať za ďalší faktor, ktorý môže viesť ku vzniku zemetrasenia s vysokou magnitúdou.
Zároveň treba brať do úvahy, že zemetrasenia v Maroku nie sú až tak neobvyklým javom. Posledných tisíc rokov sa objavujú primárne v dvoch oblastiach. Jedna sa nachádza mimo pevniny pozdĺž Azor a Gibraltáru, druhá sa nachádza na pevnine v oblasti severného Maroka. Krajina si najvýznamnejšími zemetraseniami prešla v rokoch 1994, 2004 a 2016. Všetky sa magnitúdou nachádzali v rozsahu 6,0 až 6,3. Všetky zemetrasenia vznikli v seizmicky najaktívnejšom regióne Maroka.
Dalo sa zemetrasenie v Maroku predvídať?
Vedci zdôrazňujú, že momentálne nedokážeme predvídať žiadne zemetrasenie a niektorí si myslia, že sa to nebude dať ani v budúcnosti. Jediné čo môžu vedci urobiť je určiť oblasti s najväčšou pravdepodobnosťou zemetrasení a následne zistiť pravdepodobnosť ich výskytu a neistotu. Tieto poznatky sa zakladajú aj na vedomostiach predchádzajúcej seizmickej činnosti, ako aj na poznatkoch existujúcich geologických zlomov, teda tektonicky aktívnych regiónov.
Najlepšou šancou na zmiernenie katastrofy je vykonať naozaj hĺbkové štúdie do problematiky a následne výsledky implementovať do stavebných pravidiel naprieč celou krajinou. Stavitelia tak môžu implementovať bezpečnostné prvky priamo do návrhu budov. Bezpečnostné prvky by mali do úvahy brať niekoľko faktorov, napríklad vlastnosti pôdy, spôsob šírenia seizmických vĺn a ako môže pôda zosilniť pohyb vĺn počas zemetrasenia. Niekedy sa môžu tieto vlastnosti líšiť od mesta k mestu, alebo v niektorých prípadoch aj naprieč jednotlivými štvrťami.
Ako vysvetľujú odborníci, zemetrasenia ľudí nezabíjajú, no zle zabezpečené budovy áno. V seizmicky aktívnych oblastiach môže zlá štrukturálna podpora viesť ku stratám na životoch, ktorým by sa dalo za určitých predpokladov zabrániť. V tomto smere sú dôležité čo najlepšie vytvorené stavebné pravidlá. Tie by sa zároveň mali často aktualizovať.
