Východoafrická priekopová prepadlina je aktívna kontinentálna riftová zóna, nachádzajúca sa vo východnej Afrike. Ide o hranicu dvoch vzďaľujúcich sa tektonických dosiek, presnejšie o vzďaľovanie sa somálskej tekonickej platne od Núbijskej platne, ktorá tvorí zvyšok kontinentu, informuje portál The Geological Society.
Východoafrická priekopová prepadlina vznikla pred približne 25-miliónmi rokov, počas obdobia miocén a postupom času sa šírila smerom na východ. Dnes má dĺžku 3500 km a tiahne sa od Červeného mora až k Mozambiku. Celú prepadlinu tvoria dva paralelné hlavné rifty, východný tiahnuci sa cez Etiópiu a Keňu a západný, ktorý sa šíri cez Ugandu a Malawi.
Oba hlavné rifty sa vyznačujú vulkanickou aktivitou. Predpokladá sa, že západný rift vznikol o čosi neskôr a dnes v ňom nájdete niekoľko hlbokých a aj plytkých jazier. V tomto rifte sa nachádza napríklad jazero Tanganika, druhé najhlbšie jazero na svete. Západný rift sa síce vyznačuje menšou sopečnou aktivitou, ale zato má hlbšie zemetrasenia a celkovo je seizmicky aktívnejší ako východný rift.
Vedci vnímajú západný rift ako dobrý model pre mladý kontinentálny riftový systém, zatiaľ čo ten východný je skôr modelom pre starší nepodarený systém. Orientácia týchto riftov naznačuje, že východoafrická priekopová prepadlina vznikla kvôli zvýšenému prúdeniu tepla z astenosféry pod oblasťou Kene a Etiópie. Astenosféra je vrstvou Zeme, ktorá sa nachádza vo vrchnom plášti pod litosférou. Nachádza sa asi 100 km pod povrchom a môže zasahovať až do hĺbky 400 km. Vplyvom vysokého tlaku a teploty sa táto vrstva môže deformovať. Predpokladá sa, že teploty v tejto vrstve dosahujú okolo 1 400 stupňov Celzia.
Budúcnosť východoafrickej priekopovej prepadliny
Procesy v astenosfére spôsobili nadnášanie určitých regiónov, čo viedlo k deformácií a následnému prasknutiu lámavej kontinentálnej kôry. Hoci vedci zatiaľ nedokážu presne určiť pôvod tepla ktoré viedlo ku vzniku východoafrickej priekopovej prepadliny, predpokladajú že za to môže aktivita spojená s plášťovými chocholmi.
Pod plášťovými chocholmi označujeme taveninu, ktorá z hranice plášťa vystupuje na povrch Zeme. Tam sa prejavujú ako horúce škvrny.
Dnes sa východoafrická priekopová prepadlina ešte drží nad hladinou mora, no v budúcnosti sa bude postupne ponárať hlbšie a hlbšie. V určitom bode sa prepadlina prepadne do takej miery, že dovolí vode preniknúť do vytvorenej priekopy. Ak sa platne budú vzďaľovať aj naďalej, potom sa môže v strede riftu vytvoriť oceánska kôra.
Priestor východoafrickej priekopovej prepadliny je významným aj pre antropológov. Vďaka vhodným podmienkam tejto oblasti sa tu zachovali kostrové pozostatky australopitekov, hominidov ktorí sa považujú za predkov človeku. Medzi najslávnejšieho jedinca druhu Australopithecus afarensis patrí kostra Lucy, ktorá vedcom umožnila hlbšie nazrieť do života tohto druhu.
