Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, skrátene ECMWF, implementovalo dáta, ktoré poskytla služba C3S (pozn. redakcie: Copernicus Climate Change Service), ktorá je dotovaná Európskou Úniou. Podľa týchto dát boli prvé tri júlové týždne najhorúcejšími aké sme kedy zaznamenali a celý mesiac sa môže umiestniť na rebríčku ako najhorúcejší mesiac vôbec.
Počas júla si horúčavami prechádzala nielen väčšina Európy, ale aj Ázia a Severná Amerika. Lesné požiare postihli územia Kanady a Grécka, pričom mali dopad na životy veľkej časti populácie. Priemerné globálne teploty 6. júla prekonali rekord zaznamenaný v auguste 2016. Týmto sa 6. júl stal najteplejším dňom aký sme na Zemi zaznamenali. 5. a 7. júl sa na druhom mieste umiestnili len tesne.
Počas prvého a tretieho júlového týždňa priemerná teplota prekonala hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou. Od mája však výskumníci pozorovali priemernú teplotu morskej hladiny výrazne nad hodnotami, ktoré sa spájajú s týmto ročným obdobím.
„Je až extrémne pravdepodobné, že júl 2023 bude najhorúcejším júlom a zároveň aj najhorúcejším mesiacom celkovo, aký sme zaznamenali. Podľa dát predchádzajúcejší najhorúcejší júl sme si mohli prežiť v roku 2019,“ píše portál ECMWF.
Situácia sa v nasledujúcich rokoch zhorší
Rekordné teploty sú súčasťou drastického zvyšovania globálnych teplôt, pričom za stúpanie teplôt môžu hlavne človekom vytvorené emisie. Carlo Buontempo, riaditeľ služby C3S, dodáva, že júl nebude držať rekord najhorúcejšieho mesiaca sám. Očakáva sa, že teploty budú výrazne nad priemerom aj počas nasledujúcich mesiacov.
„Extrémne počasie v júli ovplyvnilo milióny ľudí, no bohužiaľ ide o krutú realitu globálneho otepľovania, no zároveň aj akýmsi varovaním pred zhoršujúcou sa situáciou v budúcnosti,“ vysvetľuje profesor Petteri Taalas zo Svetovej meteorologickej organizácie.
Výskumníci opäť apelujú na to, že znížiť emisie skleníkových plynov už nie je luxus, ale nutnosť. Situácia je vážna a potreba rýchleho konania je urgentnejšia než kedykoľvek predtým. Svetová meteorologická organizácia predpokladá, že je až 98% šanca, že najbližších päť rokov bude najteplejších, aké sme prežili. Zároveň je 66% šanca že dočasne prekročíme hranicu 1,5 stupňov Celzia oproti priemerným teplotám v rozmedzí rokov 1850-1900, aspoň počas jedného zo spomínaných piatich rokov.
Hranica 1,5 stupňov Celzia sa v spojitosti s globálnym otepľovaním spomína takmer stále. V tomto smere autori upozorňujú, že myslené prekročenie tejto teploty nie je také kritické ako sa môže zdať, hoci stále ide o veľmi vážnu situáciu. Parížska dohoda zaväzuje krajiny udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 °C, no v tomto prípade to znamená permanentné prekročenie tejto hranice. Inými slovami povedané, ak by sme prekročili limit stanovený Parížskou dohodou, potom by v ktorúkoľvek dobu boli teploty o 1,5 °C vyššie, ako priemerné teploty medzi rokmi 1850-1900.
