Výskumníci z University of Leeds v rámci novej práce našli stopy, ktoré by nám mohli pomôcť pochopiť ako úbytok ľadu v grónsku ovplyvniť podnebie Zeme.
Vo svojej práci vedci vysvetľujú, že pred viac ako 8-tisíc rokmi si oblasti severného Atlantiku a severnej Európy prešli výrazným ochladením, pretože sa zmenil systém takzvanej Atlantickej meridionálnej cirkulácie, ktorá sa skladá z povrchových a hĺbkových prúdov v časti Atlantického oceánu. Táto cirkulácia sa vyznačuje prúdením teplej slanej vody smerom na sever a prúdením chladnejších vôd smerom na juh.
Vedci dokázali, že zmeny v Atlantickej meridionálnej cirkulácii, skrátene AMOC, mali vplyv na globálne vzorce dažďov. Lenže čo prispelo k narušeniu AMOC? Autori veria, že za to môže príliv obrovského množstva sladkej vody do slaných oblastí. V rámci svojej práce skúmali vzorky usadenín, ktoré im prezradili, čo sa dialo pred viac ako 8-tisíc rokmi s našou planétou.
Analýza mikrofosílií ukázala, že počas tohto obdobia sa zmenili bežné fluktuácie v hladine morí, približne 2 mm ročne, na 13 mm ročne. V určitom bode mohla v ústí škótskej rieky Ythan stúpnuť hladina až o 2 metre. Vedci z analýzy sedimentov usudzujú, že v minulosti existovali minimálne dva zdroje sladkej vody, z ktorých sa vlievala do severného Atlantiku. Predchádzajúce štúdie predpokladali, že zdroj bol iba jeden.
Kolaps AMOC hrozí opäť
V minulosti vedci predpokladali, že sladká voda musela pochádzať z obrovského jazera Agassiz-Ojibway, ktoré bolo veľké približne ako Čierne more.
“Naša práca dokazuje, že toto jazero bolo v minulosti obrovské, no aj tak nie dostatočne veľké na to, aby zásobovalo všetku sladkú vodu, ktorá sa počas tohto obdobia vliala do severného Atlantiku,” tvrdí doktor Graham Rush, jeden z autorov štúdie.
Namiesto toho autori štúdie predpokladajú, že ďalším zdrojom sladkej vody bol ľad pokrývajúci väčšinu východnej Kanady a severovýchodu dnešných Spojených štátov. Keď sa narušila cirkulácia AMOC, teploty v severnom Atlantiku a Európe klesli o 1,5 až 5 stupňov Celzia. Zároveň sa predpokladá, že tieto zmeny trvali približne 200 rokov. Zatiaľ čo tieto oblasti pocítili výrazné ochladenie, iné regióny Zeme prešli otepľovaním. Zároveň sa na území Európy zvýšili dažde, zatiaľ čo časti Afriky prechádzali ničivými suchami, spolu s ďalšími regiónmi planéty.
Tieto zistenia nám môžu pomôcť pochopiť, čím by si Zem mohla v budúcnosti prejsť. Dnes viacerí odborníci poukazujú na to, že cirkulácia AMOC sa spomaľuje. Hoci nič nie je jasné, niektoré štúdie naznačujú, že by sa mohol v budúcnosti tento systém rozpadnúť úplne. Ak by došlo k najhoršiemu, Zem by čelila rovnakej situácii ako pred 8-tisíc rokmi. V tomto prípade by však zmeny boli naozaj ničivé.
