V prírode existuje niekoľko druhov vtákov, ktoré sa naučia rôzne zvuky a pesničky. V tomto smere sa škorec obyčajný považuje za jedného z najšikovnejších “spevákov” medzi vtákmi.
Výskumníci z Rockefeller University vo svojej práci dokazujú, že čím lepšiu schopnosť učiť sa nové zvuky vtáci majú, tým šikovnejšími môžu byť pri riešení rôznych problémov. Toto tvrdenie sa viaže na pomerne starú hypotézu, podľa ktorej sa len tie najinteligentnejšie zvieratá dokážu naučiť komplexné vokálne prejavy.
“Ak je táto hypotéza správna, potom by mali tieto vtáky zvládať aj náročnejšie kognitívne úlohy. Zatiaľ sa však nikto na to nepozrel,” tvrdí Jean-Nicolas Audet, jeden z autorov nového výskumu.
Len hŕstka živočíchov sa dokáže počas svojho života naučiť a zapamätať si nové zvuky. Z cicavcov sú to ľudia, slony, veľryby, tulene a netopiere. Z vtákov to sú spevavce, papagáje a kolibríky. Výskumníci sa v tomto prípade zamerali na spevavce a ich vokálne schopnosti skúmali na základe troch kategórií. Prvou bolo koľko zvukov a pesničiek vták ovláda, či sa dokáže počas života naučiť nové a či dokáže napodobňovať iný druh. Tieto vlastnosti skúmali u vtákov, ktoré nemali kontakt s ľuďmi.
Vokálne schopnosti a celková šikovnosť
Výskumníci následne zvolili troch víťazov. Prvým bol škorec obyčajný, druhým sojka modrá a posledným Dumetella carolinensis. Tieto tri druhy dokázali ako jediné imitovať zvuky iných živočíchov. Dokopy skúmali 214 vtákov z 23 odlišných druhov. Kognitívne vlastnosti skúmali cez niekoľko úloh. Vtáky museli odstrániť viečko, prepichnúť fóliu alebo potiahnuť tyčku, aby dostali odmenu. Sebakontrolu skúmali vedci tak, že medzi odmenu a vtáka umiestnili transparentnú prekážku. Potom merali ako dlho trvalo kým vták prestal búchať hlavou do prekážky a prišiel na to, že ju musí obísť.
Následne pomocou štatistickej analýzy zistili, že čím bohatšie vokálne schopnosti druh mal, tým boli jeho schopnosti riešiť problémy väčšie. Škorce, sojky a Dumetella nie sú len výbornými spevavcami, no zároveň ide aj o mimoriadne šikovné tvory. Najšikovnejšie vtáky mali väčšie mozgy v porovnaní s ich telami ako iné vtáky.
“V ďalších krokoch sa chceme pozrieť na mozgy najkomplexnejších druhov a chceme pochopiť, prečo im ide riešenie problémov a učenie sa nových zvukov lepšie ako iným. Máme celkom dobrú predstavu, kde sa v mozgu deje vokálne učenie, no zatiaľ nemáme jasno v tom, aká časť má na starosti riešenie problémov,” vysvetľuje Audet.
Vedci sa zatiaľ domnievajú, že vokálne schopnosti, schopnosť riešenia problémov a veľkosť mozgu sa vyvíjali ruka v ruke, ako komplexný spôsob vylepšenia biologickej zdatnosti jedinca. Zároveň prinášajú dôkazy do neoverenej hypotézy, podľa ktorej súvisí vývoj jazyka s evolúciou ďalších komplexných správaní.
