Vedci z výskumného inštitútu MBARI vo svojej práci prinášajú lepší pohľad na jeden z najskorších momentov v evolúcii živočíchov na planéte, ktorý nastal pred viac ako 700-tisíc rokmi. V práci priniesli nové poznatky o probléme, s ktorým si výskumníci nedokážu poradiť už viac ako sto rokov.
Štúdia skúma dve alternatívne hypotézy, podľa ktorých sú rebrovky príbuzné všetkým ostatným živočíchom na Zemi. Autori vytvorili mapy génov, ktoré možno nájsť na jednom chromozóme, či už hovoríme o človeku, škrečkoch alebo koraloch. Tieto gény pomohli vedcom dokázať, že rebrovky sú skutočne príbuznou skupinou pre všetky zvieratá. Ako vysvetľujú autori výskumu, charakterizovanie vzťahov medzi živočíchmi vedcom pomáha lepšie odhadnúť ako sa mohli vyvíjať špecifické charakteristiky živočíšnej anatómie, napríklad nervový systém, alebo tráviaci trakt.
„V našej práci sme objavili spôsob, ako získať jeden z najhlbších pohľadov na evolúciu živočíšneho života na Zemi. Pomocou genetiky sme sa vrátili v čase, približne miliardu rokov do minulosti a podarilo sa nám odpovedať na jednu z najväčších evolučných otázok vedy. Zistenia našej práce výskumníkom umožnia lepšie pochopiť ako vznikol život na Zemi vrátane nás ľudí,“ tvrdí Darrin Schultz, jedna z autoriek štúdie.
Spoločný príbuzný
Gény živočíchov sú organizované v sekvenciách chromozómov. Umiestnenie individuálnej genetickej sekvencie sa môže postupom času meniť, no väzby medzi génmi určitého chromozómu sa menia len zriedkavo a väčšinou sa už nedajú zvrátiť. Vedci sa doteraz pozerali len na podobnosti medzi sekvenovaním individuálnych génov, aby zistili aký vzťah medzi sebou mali najstaršie formy živočíchov.
V rámci novej štúdie sa však vedci pozreli na väzby jednotlivých génov špecifických chromozómov, ktoré ostali postupom času takmer nemenné. Podarilo sa im nájsť vzorce ktoré existujú v rôznych živočíchoch a tieto podobné prepojenia sledovali do minulosti. Nahliadli do jedného z najskorších evolučných momentov živočíchov. Tento pohľad do minulosti priniesol silné dôkazy. Tie naznačujú, že predkovia rebroviek sa oddelili o niečo skôr ako spoločný predok pre všetky ostatné živočíchy.
„Ide o akési rozdvojenie evolučnej cesty, ku ktorému došlo pred stovkami miliónmi rokov. V tej dobe existoval jeden jednobunkový organizmus, ktorý bol predkom všetkých živočíchov. Od tohto organizmu sa oddelil potomok, z ktorého neskôr vznikli rebrovky. Druhý potomok sa vyvinul do spoločného predka pre všetky živočíchy, ktoré dnes žijú na Zemi. Táto mimoriadne významná evolučná udalosť po sebe zanechala odtlačky, ktoré sa nachádzajú v genómoch dnes žijúcich živočíchov,“ vysvetľuje Schultz.
Objav vedcov nám umožňuje lepšie pochopiť čo robí zvieratá zvieratami. V budúcnosti môžu vedci na základe tohto objavu lepšie pochopiť základné funkcie, ktoré zdieľame so všetkými živočíchmi na planéte. Medzi tieto funkcie patrí napríklad schopnosť vnímať naše okolie, prijímanie potravy alebo schopnosť pohybu.
