Zem si počas svojej histórie prešla niekoľkými masovými vymieraniami, ničivými udalosťami počas ktorých zmizla z povrchu planéty väčšina živočíšnych druhov. Niektoré vymierania prebiehali v menšom merítku, no jedno z nich bolo tak devastujúce, že ho dnes poznáme ako veľké vymieranie.
Veľké vymieranie sa odohralo pred 250-miliónmi rokov a odštartovala ho séria masívnych sopečných erupcií. Tie spustili drastické klimatické zmeny, ktoré vyhubili približne 90% vodných a 75% suchozemských živočíšnych druhov. Zároveň vydláždilo cestu dinosaurom, ktoré sa potom stali dominantnými živočíchmi na planéte. Odohralo sa ku koncu obdobia perm a trvalo až milión rokov.
Počas tohto obdobia to život nemal jednoduché. Ako naznačuje výskum vedcov z Field Museum, živočíšne druhy bojovali o získanie čo najlepšieho miesta v novom svete. Najlepšie toto súperenie a nestabilitu zachytáva tvor podobný tigrovi, ktorý sa nazýva Inostrancevia. Výskumníci našli nové fosílne dôkazy, ktoré naznačujú že tieto tvory migrovali viac ako 11-tisíc km naprieč superkontinentom Pangea, aby vyplnili medzeru vo vzdialenom ekosystéme. Tieto šelmy zastúpili vyhynutých predátorov, no netrvalo dlho a stretol ich rovnaký osud.
the Great Dying: “You can’t just run away from your problems.”
Inostrancevia: *migrates 7,000 miles across supercontinent to meet end but on own terms*https://t.co/oT1yqHWrOS
— Field Museum (@FieldMuseum) May 22, 2023
„Počas permského vymierania prišli o život všetky veľké predátory. Inostrancevia dokázal túto medzeru na krátku dobu zastúpiť,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie, Pia Viglietti.
Druh Inostrancevia patril do podradu Gorgonopsia, do ktorého sa radili aj prví šabľozubé predátory na planéte. Tento tvor bol veľký približne ako tiger, no jeho koža sa podobala na hrocha alebo nosorožca. Svojim vzhľadom pripomínal plaza, no radil sa do rovnakej skupiny ako moderné cicavce. Až do nedávnej štúdie jediný objav fosílie druhu Inostrancevia pochádzal z Ruska. Výskumníci však našli fosíliu tohto dravca aj v južnej Afrike, čo rozhodne považujú za prekvapivý objav. To však nebolo jediné prekvapenie, ktoré na vedcov čakalo.
Za lepšími podmienkami
Z fosílnych záznamov dokázali vyčítať, že domáce predátory z južnej Afriky zmizli ešte skôr, než sa začalo veľké vymieranie.
„Miestne mäsožravce v skutočnosti vyhynuli dlhú dobu pred veľkým vymieraním, ktoré vidíme v Karoo – v čase, keď začne vymieranie u iných zvierat, sú už preč.“, hovorí Jennfer Botha, spoluautorka výskumu a ďalej dopĺňa: „Juhoafrická oblasť Karoo aj naďalej ostáva miesto, ktoré nám ponúka kritické poznatky o jednom z najničivejších období v histórii našej planéty,“
Fosílne záznamy nám hovoria, že sa počas veľkého vymierania zmenila úloha vrcholového predátora až štyrikrát za menej ako dva milióny rokov. Takéto niečo sa v histórií suchozemského života nikdy nestalo. Autori poznamenávajú, že aj vďaka tomu získavame lepšiu predstavu o vážnosti krízy, ktorú veľké vymieranie predstavovalo. Autori štúdie zároveň naznačujú, že aj dnes môžeme pozorovať podobný priebeh.
„Vrcholové predátory sú zraniteľné aj dnes. Dravce v moderných prostrediach vykazujú veľké riziko vymierania. Dravce sú vo väčšine prípadov prvými druhmi, ktoré vymrú kvôli aktivite človeka, napríklad lovu, alebo ničeniu prirodzených miest výskytu,“ tvrdí Christian Kammerer, spoluautor štúdie.
Veľké vymieranie nás podľa autorov môže veľa naučiť o kríze globálneho otepľovania, ktorou si Zem momentálne prechádza. Mnohí vedci považujú veľké vymieranie za paralelu toho, čím si planéta prechádza dnes.
„Vždy je dobré lepšie pochopiť, ako udalosti hromadného vymierania ovplyvňujú ekosystémy, najmä preto, že Perm je v podstate paralelou toho, čím teraz prechádzame,“ povedal Viglietti. „V skutočnosti nemáme žiadne moderné analógy toho, čo môžeme očakávať od masového vymierania, ktoré sa dnes deje, a udalosť hromadného vymierania z Permo-triasu predstavuje jeden z najlepších príkladov toho, čo sme mohli zažiť s našou klimatickou krízou a vymieraním. Myslím, že jediný rozdiel je v tom, že vieme, čo robiť a ako tomu zabrániť.“, uzatvára.
