Veda a výskum

Najväčšie masové vymieranie života na Zemi bolo oveľa zložitejšie, než sme si mysleli. Vedci odhalili ďalšieho vinníka!

Sopečná činnosť odštartovala masové vymieranie v období perm. To malo potom strmý pád!

Zem si od svojho vzniku prešla piatimi výraznými obdobiami, počas ktorých vymrela väčšina živočíšnych druhov na planéte. Tieto udalosti sa označujú ako masové vymierania života a jedna z najväčších nastala ku koncu obdobia perm, pred 260-miliónmi rokov.

Počas tohto vymierania zmizlo z povrchu zemského 90% vodných a 75% suchozemských živočíšnych druhov. Vedci z Lancaster University vo svojej novej práci zisťujú, že za toto vymieranie môžu emisie metánu, ktoré odštartovali výrazné globálne otepľovanie. Zhoršujúcim sa podmienkam sa nedokázali živočíchy prispôsobiť, čo skončilo ich smrťou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Neskoro permské masové vymieranie, tiež známe ako „veľké umieranie“, sa odohralo asi pred 260 miliónmi rokov a vyhladilo viac ako 90 % morských druhov Zeme a viac ako 75 % suchozemských druhov.“, vysvetľujú vedci dopady masového vymierania.

Masové vymieranie ku koncu obdobia perm sa označuje aj ako „Veľké vymieranie“ a odštartovala ho intenzívna sopečná činnosť. Spočiatku sa predpokladalo, že len vulkanizmus hral v pri vymieraní svoju úlohu, no výsledky novej štúdie našli ešte ďalšieho páchateľa. Výskumníci naznačujú, že sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo vysokoteplotného metánu vyvolaného kvôli spaľovaniu ložísk fosílnych palív. Tento proces odštartovala sopečná činnosť.

Predchádzajúce výskumy predpokladali, že globálne otepľovanie spôsobili emisie uhlíka, ktoré sa do atmosféry dostali po sopečných erupciách. Výskumníci sa vo svojej novej práci zamerali na plynové pole Anyue, ktoré sa nachádza v Číne. Toto pole leží v regióne, kde v období perm prebiehala intenzívna sopečná aktivita. Dnes môžeme podobné oblasti charakterizovať vďaka magmatickým horninám a vedci ich označujú ako Veľké magmatické provincie.

Lepší skleníkový plyn

Vedci skúmali ložiská zemného plynu na tomto území. Skúmali nielen objem plynných rezervoárov, ale aj hustotu hornín a množstvo pyrobituménu, látky ktorá vzniká premenou ropy na metán pri vysokej teplote a tlaku. Podľa toho usúdili, že počas obdobia perm sa mohlo do atmosféry dostať až 1440 gigaton metánu.

To sa rovná viac ako 40-tisíc gigatonám oxidu uhličitého. Pre lepšie porovnanie, v období perm sa do atmosféry uvoľnilo tisíckrát viac emisií, ako ročne vyprodukujú moderní ľudia. Metán je zároveň oveľa lepším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Vedci predpokladajú, že metán vznikol keď horúce magmatické plyny zahriali uhlie a ropu pod povrchom Zeme.

„Oxid uhličitý bol výrazným hráčom v procese globálneho otepľovania, no nebol jediným. Naša štúdia dokazuje, že k otepleniu planéty počas obdobia perm výrazne prispel aj metán,“ vysvetľuje vedúci štúdie, doktor Zheng Zhou.

Štúdia ďalej dokázala, že k vytvoreniu metánu prispeli aj procesy v zemskom plášti. Po vytvorení metánu pod povrchom tento plyn unikal cez praskliny a otvory do atmosféry. Autori štúdie dodávajú, že sú potrebné ďalšie výskumy, ktoré by nám pomohli lepšie pochopiť emisie metánu aj v iných regiónoch sveta. Zároveň je nutné zistiť globálnu distribúciu metánu s vysokou teplotou a jeho dopad na atmosféru Zeme a globálne podmienky.

„Emisie oxidu uhličitého boli hlavnou hnacou silou globálneho otepľovania a masového vymierania, ale naše zistenia ukazujú, že také veľké uvoľňovanie metánu mohlo byť ďalšou kľúčovou hnacou silou globálneho otepľovania a zmeny klímy počas neskorého permu a mohlo prispieť k masovému vymieraniu. v minulosti.“, ukončujú prácu vedci.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close