Výskum minulosti našich predkov je jedným z najzaujímavejších vedných odborov. Prostredníctvom neho sa dozvedáme o životoch bežných občanov, ich zvykoch, ale aj o tom, čo robili v čase krízy. Nová štúdia vedcov z University of Bonn je súčasťou projektu SiSi, ktorého cieľom je výskum rôznych kultúrnych objektov, ktoré naši predkovia využívali v čase ťažkostí aby našli silu a odhodlanie pokračovať ďalej.
Vedci sa tentokrát zamerali na egyptskú kamennú dosku, na ktorej sú z oboch strán vyobrazené reliéfy. Kamenná doska sa datuje približne 3-tisíc rokov do minulosti a na oboch stranách môžeme nájsť motívy, drasticky sa líšiace svojim dizajnom. Práve odlišné dizajny sú podľa odborníkov to, čo motívy na oboch stranách spája dokopy.
„Dve tváre tejto malej kamennej stély neboli žiadnym tajomstvom,“ hovorí egyptológ Ludwig Morenz.
Pomoc v čase osobnej krízy
Výskum vedcom odhalil, že obsah na tejto kamennej stéle sa spája s tým, ako sa Egypťania dokázali vysporiadať s obdobím krízy. Na prednej strane dosky nájdeme obraz, ktorý je plný detailov a nemožno poprieť, že si jeho tvorcovia dali na detailoch záležať. Túto stranu archeológovia označujú aj ako „peknú“. Po rekonštrukcii obrazu vyšlo najavo, že zachytáva egyptských bohov Amuna a Khonsu spolu s kráľovskou postavou, ktorá sa ku ním približuje. Ide o faraóna, ktorý ponúka bohom obetu. Faraón zároveň slúži ako mediátor medzi bohmi a bežným ľudom.
What helped people in ancient #Egypt in times of crisis? Prof. Ludwig Morenz has decoded the meaning of a stone tablet that is more than 3000 years old. Only when you "read" the front and back together does the request for assistance become apparent. More: https://t.co/TR8o6lADsp pic.twitter.com/8R9NVPmnQo
— Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn (@UniBonn) May 12, 2023
„Tento obraz potvrdzuje, že ide o posvätný objekt. Obraz zachytený na prednej strane dosky je typický pre obdobie, z ktorého tento artefakt pochádza,“ tvrdí Morenz.
Stéla sa však vyznačuje netypickým detailom. Vedci s istotou tvrdia, že ide o vyobrazenie tébskej triády bohov Amuna, Mut a Khonsu, no Mut na stéle chýba. Tieto tri božstvá sa väčšinou vyobrazujú ako rodina. Absencia bohyne Mut je zjavne úmyselná, čo výskumníkom nedalo spávať. Počas výskumu ale zistili, že riešenie tejto hádanky možno nájsť na zadnej strane stély. Tá vyobrazuje tri ľudské uši a hlavu leva otočenú o 180 stupňov. V egyptskom panteóne levia hlava symbolizovala bohyňu Mut.
„Mut na seba berie úlohu božskej matky. Je zosobnením sily a preto poskytuje ochranu. Ak interpretujeme leviu hlavu ako reprezentáciu Mut, potom je božská rodina kompletná. Uši majú reprezentovať rozhovor človeka a boha. Tri uši reprezentujú triádu božstiev a faraón v tomto prípade slúži ako prostredník pre rozhovor medzi bohmi a človekom,“ vysvetlil Morenz.
Podľa interpretácie vedcov stéla zachytáva mimoriadne silný vzťah medzi Egypťanmi a ich bohmi. Stéla však fascinovala ešte jednou vecou. Podľa vedcov ide o mimoriadne zaujímavú súhru oficiálneho vierovyznania, zachyteného na prednej strane a zadnou časťou, ktorá zachytáva súkromné náboženstvo. Morenz verí, že Egypťania sa v čase osobnej krízy častokrát modlili k bohyni Mut a žiadali ju o pomoc.
