Drvivá väčšina vtákov dokáže lietať, hoci niektoré, napríklad tučniaci alebo pštrosy, túto vlastnosť nemajú, lebo ju počas svojho života nepotrebovali. Výskumníci však toho stále veľa nevedia o tom, ako sa od seba líšia krídla lietavých a nelietavých vtákov.
V novej štúdii výskumníci z Field Museum preskúmali stovky krídel lietavých vtákov a zistili, že existuje niekoľko spoločných charakteristík, ktoré všetky skúmané krídla mali. V práci načrtli určité “pravidlá”, ktoré by nám mohli pomôcť pochopiť ako lietali napríklad dinosaury.
Dnes vieme, že existujúce vtáky sú vzdialení potomkovia dinosaurov, no nie všetky dinosaury sa vyvinuli do vtákov. Výskumníci ale vysvetľujú, že všetky dnes žijúce vtáky sa vyvinuli zo skupiny dinosaurov, ktoré dokázali prežiť dopad asteroidu Chixulub pred 66-miliónmi rokov. Autori štúdie vysvetľujú, že ešte dlho pred dopadom asteroidu si začali dinosaury z čeľade Penneraptora vyvíjať perie, ešte predtým, než dokázali letieť.
Napríklad známy Velociraptor mal perie, no pôvodná úloha peria bola podľa vedcov skôr izolačná alebo pomocou neho dinosuary lákali potenciálnych partnerov. Velociraptor síce perie mal, no nedokázal lietať. To výskumníci vyčítali z fosílií kostier tohto druhu, napríklad z tvaru a veľkosti kostí a zachovaného peria.
V rámci novej štúdie vedci dúfali, že výskumom dnes žijúcich vtákov a ich peria môžu získať viac poznatkov, ktoré by im dovolili lepšie určiť ktoré dinosaury mohli mať schopnosť letu a ktoré nie.
“V rámci našej štúdie sme skúmali rôzne vlastnosti, napríklad počet odlišných typov peria na krídle s ohľadom na dĺžku kosti, ku ktorej sa pripínali. Sledovali sme tiež mieru asymetrie v perí lietavých vtákov,” vysvetľuje Jingmai O’Connor, jeden z autorov štúdie.
Perie lietavých vtákov vyzerá takto
Dokopy vedci analyzovali perie 346 odlišných druhov vtákov po celom svete. Okrem lietavých druhov vedci skúmali aj tie nelietavé. Tu si začali všímať, že lietavé vtáky sa vyznačujú niekoľkými konzistentnými vlastnosťami peria. Lietavé vtáky majú napríklad 9 až 11 hlavných pier, pričom počet pier sa u nelietavých vtákov drasticky líši. Tučniaky majú napríklad viac ako 40 primárnych pier.
Vedci si zároveň všimli aj to, že evolúcia iného počtu primárnych pier trvá naozaj veľmi dlho.
“Táto vlastnosť sa zmení len po uplynutí naozaj dlhého obdobia na geologickej časovej škále,” tvrdí O’Connor.
Keď odhalili niekoľko spoločných znakov lietavých vtákov, asymetriu peria a počet primárnych pier, autori štúdie sa obrátili na dinosaurov. Na základe počtu primárnych pier a ich tvaru dokázali vedci zistiť, či určitý dinosaurus vedel lietať alebo nie. Pozreli sa na dinosaura z druhu Caudipteryx a tu ich čakalo ďalšie prekvapenie. Tento dinosaurus mal 9 primárnych pier, no tie boli takmer symetrické. Zároveň aj proporcie krídel naznačovali, že let pre tohto dinosaura nebol možný.
Nevylučujú ale, že Caudipteryx mal predka, ktorý bol schopný letu. Ostatné skúmané dinosaury boli podľa autorov štúdie schopné letu. Nová štúdia odhalila ďalšie charakteristiky, ktoré nám pomôžu pri výskume minulosti a dávno vymretých živočíchov, ktoré sa kedysi dávno prechádzali, alebo v tomto prípade lietali, po našej Zemi.
